Beriem si príklad zo seba, je správne z času na čas zamyslieť sa nad svojím vlastným správaním.
Tak sa pýtam samú seba, prečo hovorím väčšinu vecí, komentárov ? Aká je moja vnútorná motivácia ?
Priznávam nie vždy mi ide o porozumenie, komunikáciu. Často mám chuť nejakým spôsobom tľcť do hlavy tomu druhému, pomerne často sa mi to stáva s mojím mladším bratom.Moja trpezlivosť a predsavzatie, že nebudem kričať sa zrazu vyparia , a ja vrieskám ako zmyslov zbavená. Ako keby intenzita môjho hlasu urýchlovala a istila, že pochopí to čo sa mu snažim povedať.Väčšinou to však nefunguje. Niekedy energicky poukazujem na nejakú chybu, a vnímam ten slastný pocit, „ som lepšia, stalo sa to tebe nie mne, čím tvoja chyba je väčšia tým je moja správnosť väčšia „Nie je to pravda, a predsa sa tak ľahko dá podlahnúť ku kritizivaniu, ktoreho jedinou motiváciu je ukázať akí sme mi len dobrí. Samozrejme si nahovárame, že ide o konštruktívnu kritiku a niekto mu pravdu predsa povedať musí, je to predsa pre jeho dobro. Stáva sa mi aj to, že uchopím ponúkajucú sa príležitosť byť spontánou, vyventilovať sa na niekom. Jednoducho z komára je somár skôr než dotyčný napočíta do päť. Nadávam kolegovy ako keby bol mojím uhlavným nepriateľom, čo ma potom že ten hnev vlastne patrí šefovi. Cítim ako sa vo mne kumuluje hnev a dôvodov prečo mu vyčistiť žaludok, mám plný šuflík. Bol proste nesprávny čas na nesprávnom mieste. Mnohokrát si ani neuvedomím, lepšie povedané nechce sa mi zapodievať sa s motívom svojho správania. Mala som dôvod ? Mala ! Tak netreba nad tým filozofovať! Myslím že mnohe diskusie sú aj o tomto. Uchopíme príležitosť poukazať svoju gracióznosť. Nejakým čudným spôsobom sa nám uľavý keď dokážeme tomu druhému, že predsa nemal pravdu. Občas si dokázujeme svoju smelosť a sfúkneme toho druhého vo forme hrubých slov, zosmiešňovaním, narážkami na jeho inteligenciu, samozrejme v preklade to znamená, že diskutujeme, veď na to tu je diskusné fórum, a každí má právo na svoj vlastný názor. Tak tento rok som si nedala žiadné novoročné predsavzatia, ale teraz si jeden dávam.Dožičím si čas porozmýšlať nad svojími vlastnými motívmi, budem k sebe úprimá. Viem, to čo zistím nebude na moju slávu, ale len vtedy to možem zmeniť ak to odkryjem. A ja chcem aby som v každom človeku, pri každej príležitosti ku komunikácii videla príležitosť byť človekom. Byť človekom ako vrchol bytia.
