Niekde, na niektorej životnej križovatke, počas vývoja národnej identity sme museli asi zle odbočiť. Niečo sme museli prehliadnuť, minúť čerpaciu stanicu zdravého rozumu. Pretože nepočuť nič iné ako kvílenie divých svíň a váľanie sa v bahne. Omieľanie večných fráz a žalostnú rezignáciu a pasivitu.
Niet pochýb o tom, že naša ekonomicko-politická situácia je kamikaze, či to bude len na štátnej úrovni alebo kontinentálnej, to sa ešte uvidí,lebo aj väčšie štáty strácajú - stratili pôdu pod nohami. To však nás neoprávňuje ku pasívnej rezignácii a večnému šomraniu na tých, ktorí sa rozhodli niečo s tým robiť.
Stáva sa úplne bežným a zaužívaným fenoménom, že sa znesie pod čiernu zem akákoľvek skupina, ale i jednotlivci, ktorí sa rozhodnú podniknúť nejaké kroky ku zmene. Nájdu sa hneď tucty odborníkov, ktorí sa nechajú počuť, že ich kroky nie sú dobré, ideálne atď. Ale bez štipky záujmu byť empatickí, nápomocní. len chňapnú po príležitosti ventilovať svoje zúfalstvo.
Nič nie je ideálne, žiadne riešenie, žiadny spôsob, žiadna cesta. Vaše nápady môžu byť lepšie ako práve tie, ktoré sa realizujú, ale sakriš, kto vám dal právo donekonečna urážať každého, kto má gule uskutočniť ten svoj nápad.
Milá spoločnosť deptáte ma, od rána až do večera. Optimisti sú už za hranicami, pesimisti kupujú kufre. Ani nenachádzam správne slová ako pomenovať túto abérnu skupinu, večne ufrflaných, premúdrelých jedincov, ktorí všetko vedia najlepšie.
Napriek svojmu nekresťanskému presvedčeniu siaham po Ježišových slovách: "Kto je bez viny, nech hodí kameňom." Aúúúú.
Ale teraz vážne ako národ máme dostatok problémov, nesťažujme si to ešte. Neotravujme ovzdušie toľkým negativizmom, kydaním a pasívnym kvílením. Otravujeme vlastnú krv, národ,rodinu, okolie, čo je životu nebezpečné. Ak ste sa rozhodli rezignovať, robte to prosím potichu. Ak bojovať a realizovať kroky ku zmene robte to bez kydania. Síce sa nestane zázrak, ale bude sa nám dýchať lepšie.
