Boh stvoril človeka, nazval jeho ADAM čo znamená živá duša, doslovne ten červený, ktoré sa vzťahuje na prach s ktorého bol človek stvorený.
Boh pomenoval zo živých len bytosti len človeka, ostatné nechal na Adamovi.
Pomenovať znamená definovať, charakterizovať, vystihnúť jeho podstatu, jeho predurčenie. Určitým spôsobom určuje naš vzťah k nemu, odzrkadluje naše očakávanie.
Jedna s prvých vecí ktoré Boh stvoril bolo svetlo. Mohli by sme povedať , že si Boh chcel na to posvietiť. Ak by sme chceli definovať podstatu svetla, napadli by nás vlastnost ako,
- vidieť čo robíme
- vidieť kde sa nachádzame
- správne zhodnotiť situaciu so všetkými našimi smysľami
- to čo vidíme nás môže ovplyvniť pozitivne alebo negatívne.
- Uvidieť je proste súčasť procesu ktoré nám pomahá lepšie využiť našu schopnosťi , inteligenciu na pre ďalší krok.
Vraťme sa však späť k Adamovi resp. človekovi. Genesis 2:7 hovorí, že človek sa stal živou dušou. Duša čiže psyché v gr. Biblia hovorí na mnohých miestách o duši ako o človekovi.
Počas svojho života máme rôzné predstavy čo všetko v živote chceme dosiahnúť, čím všetkým by sme sa chceli stať. Páčia sa nám výroky ako „ sme viac než víťazi“ . Celý svoj život strávime v procese sebaaktualizácie. Zdokonalujeme sa, pripravujeme sa dosiahnúť akýsi vrchol svojho bytia. Skúsme si predstaviť , že týmto vrcholom bytia by bolo stať sa živou dušou, stať sa človekom. Znie to zvlášťne pre našu dobu. Prehlásanie podobné ako „ veď aj ja som len človek „ počujeme skôr v negatívnom zmysle, ak niekto zlyhá, podlahne nejakému pokušeniu, v tomto spojení je to skôr slabosť akoby krok späť na našej ceste byť niekým. Uvažujem aké by bolo keby vrcholom nášho bytia by sa stalo BYŤ ČLOVEKOM, spoznať sám seba v zmysle ako nás Boh stvoril. Či by sa to týkalo emocionálnej úrovne, kognitívnej a behaviorálnej biologickej. Skúmať človeka ako Božie stvorenie, bez predsudkov , zaujatosti. Zistiť prečo reagujeme na určite okolnosti a situácie nepriaznivo a na iné s potešením. Pozrieť sa blizšie na motívacie ľudského správania, koreň jeho túžob. Skúmať človeka v súlade s Božím slovom, oddeliť plevel od úrody v smysle charakterových vlastnosti človeka, ktoré nám bránia zažit viac Boha v našom každennom živote. Charackter by sme mohli definovať ako súbor vlastnosťí určené vzťahom k sebe samému, k životu a jeho prekážkam, ostatným ľuďom. Náš charakter by sme mohli rozdeliť na dva časti, prirodzený a osvojený. Pod pojmom prirodzený chápame danú jedinčnosť človeka. Tak ako výzorovo nie je ani jeden človek identický, tak ani charakterovo, spôsobom ako reagujeme, čo nás teší a zarmucuje sa líšime jeden od druhého. Pod pojmom osvojený chápame vlastnosti ktoré sme si osvojili a stali sa súčasťou nášho života. Sú to vedome a nevedomé procesy ktoré motivujú naše správanie.
