Bol krásny deň, nielenže počasie bolo ideálne, ale mne sa podarilo dostať sa z kancelárie za denného svetla. To mi spríjemnilo zvyšok poludnia. Nasadla som do vlaku a pozerala von oknom. Ak človek chce, dokáže nájsť kúsok blaha, aj cez takmer nepriehľadné okna, zanesené mnohoročným prachom. A tak som viac než výhľad vychutnala to ticho, pohyb vlaku a lúče slnka. V polke cesty si do „môjho" kupéčka prisadla rómska rodina, asi s dvanásťročným synom. Keď sa usadili znova som sa vrátila ku svojmu čumákovaniu.
Ale čumákovanie stratilo svoje čaro kvôli ich hlasnému rozhovoru a nepríjemnému zápachu. Rozhovor rodiny ma za pár minút však viac než zaujal. Muž so ženou začali hovoriť o mojich botách, vraj sa im páčia, že také presne potrebujú, že aj veľkosť bude dobrá. Na krku mi visel mobil, nie kvôli frajerine, ale pretože som mala nastavené hands-free. Rodinka si pekne rozdelila, že jeden z nich mi schmatne tašku s notebookom -aj keď pochybujem, že vedeli čo je v nej, druhý vytrhne z krku mobil a tretí zoberie boty- biele niky. Dohodli sa, že to musia urobiť rýchlo keď vlak príde do stanice aby mohli hneď vyskočiť. Ja som tvárila, že som naďalej maximálne zaujatá čumákovanim cez okno. Rodinku ani vo sne nenapadlo, že nejaká gadžovka by im mohla rozumieť, keď sa rozprávajú po rómsky. Nuž našťastie tá gadžovka sa pred pár rokmi naučila ich jazyk. Srdce mi bilo o preteky, v taške som mala súkromný notebook ktorý bol dosť drahý, pas, peňaženku a všetky doklady. Keď som si predstavila, ako kráčam bosá v bielych ponožkách tri km od stanice k mame, bol to takmer smiech cez slzy. V tom prišiel sprievodca, ja som ho poprosila aby chvíľočku počkal a schmatla tašku a rýchlo vyšla na chodbu a povedala, čo práve zamýšľali moji spolucestujúci. Potom som odišla do inej časti vlaku, kde bolo dosť ľudí. Ako sa poznám, určite by som sa pudovo bránila a nejaká mačeta by nepridala na mojej kráse.
Jazyky som sa vždy učila a učím, lebo ma priťahuje ich krása, kultúra a ľudia, ktorých potom môžem spoznávať. Ale sem-tam v slabej chvíľke, neodolám pokušeniu postrašiť svojich študentov, že znalosť jazyka im môže raz zachrániť aj život alebo majetok.