Možno tým, že som si prečítala viacero blogov na tému, Veľkej Noci, intenzívnejšie premýšľam o svojej viere. Prečo vlastne v Teba verím? Bude to preto, že som presvedčená , že si. Nedokážem zaprieť existenciu nadprirodzeného, odignorovať stopy, ktoré svedčia o tom, že človek nie je najvyššou bytosťou. Ak mám byť úprimná, nepáči sa mi, ani teória opičieho pra-pra-dedečka. Nebojím sa pekla a nebo nie je mojou hlavnou motiváciou. Premýšľam na čom sa vlastne moja viera zakladá, aký má vplyv na môj bežný život. O tom, ako moja viera ovplyvňuje moje správanie sa k ostatným ľudom, môj spôsob života.
Nechápavo krútim hlavou nad človekom, ktorý deklaruje, že pozná pravdu v zmysle doktrín. Pre mňa pravda si Ty. Nemám 100% istotu, že sa nemýlim vo svojom chápaní duchovna. Ale veď, nie o tomto je práve viera !? Veriť predsa neznamená mať istotu, že nejaký náboženský vodca vie presne čo hovorí. Spoliehať sa slepo, že všetko čo hovorí je správne a pravda. To by pre mňa znamenalo, že verím v neho alebo v učení cirkvi. Byť veriacim pre mňa znamená presvedčenie. Presvedčenie, že človek môže spoznať Teba, ako aktívnu súčasť svojho života. Presvedčenie, že k tomuto poznaniu netreba žiadneho sprostredkovateľa, učiteľa. Verím, že Ťa dokáže nájsť, každý kto sa Ťa rozhodne hľadať.Myslím si, že neexistuje žiadna pravda o Tebe. Verím tomu, že žiadne učenie či už kresťanské alebo iné sa nedá poňať ako pravda. Biblia hovorí: Ježiš je cesta, pravda a život. V mojom chápaní jediná pravda si Ty osobne, všetko ostatné môže byť omylné ,skreslené ľudským vnímaním. Myslím si, že neexistuje pravá cirkev, učenie, doktrína.
Máme tu sviatok Veľkej Noci, pripomínanie si Tvojho ukrižovania, obetovania sa.Ty vieš, že nemám rada sviatky, že mi to nič nehovorí. Ja si len uvedomujem, že práve Tvoja smrť pre nás umožnila, že si sa stal pre každého z nás Cestou, Pravdou a Životom.
