Pred pár mesiacmi som čítala knihu od Elisabeth Gilbertovej: Jedz, modli sa a miluj. Kniha sa mi veľmi páčila (čo sa už vôbec nedá povedať o filme). Písalo aj o slovách, ktoré akoby vystihovali určitý charakter mesta, či osoby. Teda určité slovo, ktoré aj bez toho aby bolo vypovedané sa dá cítiť, vnímať. V knihe sa spomína, že mesto Rím je definované slovom - sex, iné mestá zas iným slovom. (Nechcem sa ani zamýšlať nadtým prečo som si zapamatala, len mesto spojené so sexom :). Autorka knihy sa snažila nájsť slovo, ktoré by ju určitým spôsobom vystihovalo. Po nejakom čase počas svojho pobytu v taliansku, svoje slovíčko našla. Bolo to attraversiamo- teda presť na druhú stranu.
Celá myšlienka sa mi veľmi páčí, z časti aj preto, že v takmer v každom jazyku s ktorým prídem do blizšieho kontaktu, mám slovíčka, ktoré mám radšie ako iné. Je to kvôli ich zneniu, dynamike, intonácii, obsahu. Niečo na spôsob obľúbenej farby. Je docela ťažké zadefinovať prečo je naša obľúbena farba zrovna modrá, červená či zelená. V každom z nás to evokuje iné pocity.
Niektoré indianské kmene (australia aj amerika) mali zvyk, keď si chlapec po iniciací zvolil svoje meno. Teda keď prestal byť dieťaťom a stal sa mužom zmenil si svoje meno. Nebolo to niečo všedné ale dôležitá událosť, lebo sa verilo, že meno má svoju moc, že je v §om obsiahnutý osud jeho majitela. Aboriginalci si menili mená častejšie, robilo to pri významných životných situáciach. Teda vtedy, keď majiteľ už sám seba nevnímal v súlade so svojím menom. Mená sú slová, ktoré majú svoj zmysel. Možno dnes pre nás je to niečo nepredstaviteľné, proste sa voláme, Betka, Karol a tak ďalej a niet čo riešiť. Ale na druhej strane máme nicky a prezývky na každom portali a v diskusiach. Napriek tomu si myslím, že stojí zato pohrať sa s touto myšlienkou a pokúsiť sa nájsť slovo, ktoré nas určitým spôsobom z časti definuje.
Pred pár rokmi som obajvila svoje slovíčko. Je to slovo, ktoré mi sadlo, ako.....na...... (uliaté) Je ním kórejské slovíčko 도산 Do - San. Do - znamená ostrov a San- hora. Zároveň to bola prezývka Ahn Changhoa kórejského hrdinu a bojovníka za nezávislosť. O ňom možno niečo nabudúce. Toto slovíčku ma určitým spôsobom charakterizuje, vystihuje to určité obdobie, etapu môjho života. Toto slovo lahodí nielen môjmu uchu ale rezonuje s niečím v mojom vnútri. Ak by to niekto vyslovil, reagovala by som úplnen podobne,ako keby vyslovil moje meno.
Niekedy aj tie najobyčajnejšie veci, ako slová môžu mať svoje čaro a pôvab. Aké by bolo vaše slovo?
