A tak mám ďalšiu dilemu. Už niekoľko rokov pozorujem určitý fenomén, ktorý sa uberá dekadentným smerom.
Dnes ráno sa veziem ako sardinka v MHD-čku v ktorom je teplo a smrad. Na zastávke nastupuje babička, minimálne s ôsmymi krížikmi na chrbte, opierajúca sa o paličku vlečúca nákup. Nastupuje prednými dverami. Po pár sekundach autobus sa rozbehne, štýlom prvýkrát za volantom. Samozrejme babička stráca rovnováhu a cestujúci robia čo môžu aby nespadla. Všetci vôkol úplne "náhodou" sme boli pripravení babičku zachytiť, lebo sme počítali s bezohľadnosťou šoféra.
Toto vôbec nie je ojedinelé, zažívam to pravidelne. Na základe tohto pozorovania mi vychádza, že žijem medzi bezhlasnými entitami a moja prirodzená reakcia by mala byť jednu veľkú šoférovi uvaliť. Alebo máte lepší nápad ako sa adaptovať na tento fenomén?
