Počúvam čo chceš povedať, snažím sa chápať. Vidieť aspoň na chvílu tvojími očami.Citíť na závan okamžiku to čo Ty cítiš, byť tam kde si Ty. Kráčať po tvojích slovách.Priznávam, niekedy nechápem, nepoznám cestu po ktorej si Ty šiel.
Ty píšeš, ja čítam. Niekedy mi vykúzliš úsmev na perách. Niekedy nechápavo krútím hlavou.Občas ma potešís a vraciaš nádej, že predsa ľudia sú šlachetní.
Niekedy je mi ľuto, že nemám už toľko času na svojích priatelov.Vtedy si čítam Teba, teším sa z Tvojho šťastia, úspechu. Občas dovolím aby tvoj smútok ku mne prehovoril.Stáva sa aj to že píšeš a predsa vnímam, že sú to len slová bez posolstva. Častejšie sa však stáva, že Tvoje slová volajú a zostávajú v mojej mysle. Sú to slová plne ľudkosti.
Počas týchto zopár mesiacov, som si prečitala množtvo vynikajúcích článkov. Ďakujem všetkým ktorí píšu.
