Niekedy, a to čoraz častejšie ma prekvapuje pohľad a postoj k svetu určitých ľudí. Niekedy to sebectvo mi príde až chorobné. Dnes som si dovolila zavadzať mega dôležitému zákaznikovi a obrať ho o cenných 30 sekúnd života.
Stojím pred novinovým stánkom. Vyberám si DVD-čka. Lepšie povedané rada by som si vybrala. Pani predavačka v stánku ma necháva zopakovať každé slovo dvakrát. DVD-čka ma poukladané na seba, takže názov sa dá prečítať len tej prvej. Z ostatných vidieť pár písmien, poprípade popis na kraji. Na moju otázku, že si poprosím, niečo čo nie je horor alebo vojna, odpovedá stručne " máme len to, čo je vyložené ".
Vyberám si asi desať sekúnd. Svoju volbu opakujem niekedy až 3 krát, lebo pani predavačka budťo nepočuje alebo nerozumie, ktoré z 5 filmov z ponuky chcem. To už pán vedľa mňa nervózne stepuje. Snažil sa spýtať pani predavačky či majú nejaký časopis. Tá však ho odbila," nevidíte, že obsluhujem" Pán sa nervózne a pohŕdavo otočí ku mne a nechá sa počuť. " Čakám tu zbytočne aj kvôli vám". Pri stánku som stála mennej ako minútu a nechala tam takmer 6 eur. Okrem 3 DVD, ktoré som si zakúpila sa mi podarilo obťažovať predavačku a nechať čakať v rade 30 sekúnd váženého spoluobčana. Docela slušný výkon na víkendové ráno :)
