Vieš, tebe sa kupoval darček najlahšie. Vreckovky, pančuchy a ďalšie drobnosti, ktoré sa zmestili do vreckového rozpočtu. Ale v tej jednoduchosti bola krása. Posledných pár rokov takmer každý deň rozmýšľam nad tým, aké by to bolo, keby si tu bola. Spomínam na to, ako som ti robila bylinkové kúpeľe a zábaly zo žihlavy. A ty si to vychvaľovala do nebies, ešte stále mám pred očami ten tvoj blažený výraz tváre. Aké ľahké by bolo urobiť ti radosť. Dopriať ti komfort, ktorý sme si vtedy dopriať nemohli. Chvílami sa neubránim slzám smútku a hovorím si, že to je nie je fér, že tu už nie si. Teraz by som ti vedela dožičiť toľko vecí a zážitkov, ktoré by ťa potešili. Naplniť tvoje materiálne potreby, ktoré nikdy neboli prioritou, lebo trebalo toľko iných vecí pre deti, domácnosť. Určite by sa ti páčil vozík, kde len stlačíš gombík a dá sa to „ šoférovať" aj z jednou rukou. Mohla by som ťa zobrať na tak strašne veľa miest, kde by sa ti páčilo. Je to však len želanie, ktoré sa nikdy nesplní.
A tak mi je len smutno, že neexistuje nejaká pošta do neba, kam by som ti mohla poslať darček.
Možno sú Vianoce aj o tom, že je to vzácna príležitosť mať možnosť obdarovať toho, na kom nám záleží.
