Čo je horšie ako smrad?

Ranná cesta s MHD, je niečo, načo sa zvyknúť nedá. Aj po rokoch tvrdého tréningu máte problém udržať obsah žalúdka. Možno to chce dekády, potom už čuchové bunky postúpia evolučný vývoj.
 
Je ráno, pár minút po piatej. Mierne obsadená päťdesiatka miestami nadšene debatuje a miestami zaspáva. V uličke sa tlači pán s roztiahnutými lakťami. Naráža do všetkých, ktorí sedia na sedadlách pri uličke. Za čo ich odmení agresívnym hundraním. Keď narazil do mňa z ľadvinky mu vypadla myška. Teda nie živá, ale tá počítačová - čo by bolo celkom úsmevné, ale spŕška agresie patrične zabráni úsmevu. Pri pohľade na pána je mi jasné, že trpí určitou duševnou poruchou.
 
Pán si potom sadá na voľne sedadlo predo mnou. Po pár sekundách vytiahne ťažký dámský parfém a vydezinfikuje sa od hlavy až po päty. Aby sa uistil, že tu nič nesmrdí vydezinfikuje aj všetky strany vôkol seba.
 
Takže opäť utekáte, ale už nemôžete sťažovať na smrad. Toto je totiž parfém