Zastavujem sa na trhovisku pre ovocie a zeleninu, v snahe čo najskôr nakúpiť a čím skôr do postele. Nedarí sa mi kúpiť všetko u jedného predavača, jeden má krásne paradajky ale papriky sa mi nepáčia. Obídem zopár stánkov a mám všetko čo som chcela.Nakoniec sa pri zastavím pri mandarinkách. Nevyzerajú lákavo. Predavač ma osloví a vychvaľuje svoj tovar. Je nevtieravý a ponúka mi ochutnať mandarinky.
Podáva mi jednu, pritom stále vychvaľuje svoj tovar. Chutia sladko, tak ako vravel. Rozhodnem sa kúpiť. Podáva mi sáčik nech si vyberiem, ktoré chcem. Poprosím ho, aby to urobil za mňa, aby mi vybral také, ktoré pár dní vydržia, v rukách mám už tašky a nechce sa mi už veľmi zdržovať sa. Pozorujem ho ako vyberá. Skutočne hľadá čo najkrajšie. Mám v úmysle hodiť na váhu aj tú ktorú som ochutnala . Razantne,ale milo ma zastaví. Vraj tú mi daroval. A dar sa predsa už neberie späť.
Takéto drobnosti ma vedia úprimne potešiť, trocha sa blbo usmievam a kráčam domov. Míňam mladú slečnu, ktorá predáva niečo staršej babke. Začujem len slová,...preto máme takúto skvelú ponuku pre dôchodcov.
Smutne sa obzerám a dúfam, že babička sa nedá presvedčiť. Len pár krokov, päť minúť a stretávam dva svety.
