Snažím sa vnímať to, čo sa deje vôkol mňa. Registrovať zmeny a adekvátne na ne reagovať. Človek by mal byť predsa vekom múdrejší, sakra tak prečo to nefunguje aj u mňa ?
Neprestajne sa niečo deje, a to všetko v šialenom tempe. Prechádzam ulicami mesta v ktorom som vyrastala ( včera som sa dočítala, že prvé písomné zmienky sú od roku 1250, nech mi ešte raz niekto povie, že som zo zapadákova, veď ja mu ukážem... ten článok) vždy je niečo zmenené. Jeden obchod pribudol, druhý sa presťahoval, namiesto potravín sú autosúčiastky, bar sa zmenil na kanceláriu alebo opačne. A mne je za tým niekedy ľúto. Bolo by fajn zájsť do tej istej cukrárne, ako pred dvadsiatimi rokmi a kúpiť si svoj obľúbený zákusok. Brázdiť staré známe ulice a chodníčky, zdraviť starých známych. Nespoznávam svoje mestečko, a ani moje mestečko by už nespoznalo mňa. Obaja sme za zmenili, nahodili nový šat, nový štýl života, new image.
.
Bláznov stále pribúda, ich počet sa zo dňa na deň zvyšuje. Mohli by sme ich rozdeliť do rôznych skupín a kategórií. Jednoduchí blázni, komplikovaní blázni, dočasní cvoci a nevyliečiteľní blázni. Tak trocha patrím do každej skupiny.
Som jednoduchý blázon s klesajúcim záujmom o vymoženosti spoločnosti. Už ani neviem čo je “in“, čo sa nosí a čo je “out “. Nestíham to registrovať, vlastne ani nechcem, prestalo ma to zaujímať. Stal sa zo mňa jednoduchý blázon, ktorý sa teší ak vylezie na vysoký kopec, rozhliadne sa a nikoho nevidí. Krása, vákuum človečiny, absencia tvora homo sapiens teší zo dňa na deň viac.
.
Som aj komplikovaný blázon, ktorý nedokáže, nechce plakať nad upálenou cicou , ale rozmýšľa nad 15 ročnými hajzlíkmi . Kladie si otázky, v akom prostredí, spoločnosti vyrastajú, ak sa uchyľujú k takýmto zábavám. Neskrývam svoje prekvapenie, žiadne totiž nemám, neprekvapilo ma to vôbec. Čo iného sme vlastne čakali? Som komplikovaný blázon, lebo nechápem o čo je tento skutok horší ako zíranie na horory typu; saw, blade, vreskot. Tam sa režú a mučia ľudia. Rodinka si sadne k bedni, čumí na zabíjanie niekoľko hodín a nazve to relaxom. Nevidím v tom žiadny rozdiel.
Som dočasný cvok, ktorý sa snaží byť zodpovedným občanom, slušným zamestnancom, študentom, svedomitým podnikateľom. Som cvok len vo voľnom čase.
Nadovšetko som však nevyliečiteľný blázon, ktorý by najradšej cestoval rýchlosťou svetla ,ďaleko preč od tejto planéty. Preč od všetkej tejto zvrátenosti, bohov a ľudského utrpenia. Preč niekam do inej galaxie, kde nie je štát ani občan, tam kde nie je chudobný ani bohatý. Niekam kde nie sú nevyliečiteľné choroby, deti neumierajú skôr než ich rodičia. Niekam ďaleko, kde sa 19 ročný nestrieľajú do gebuli, kde decká neskáču z panelákov, kde sa tínejdžerky nenapchávajú tabletkami na spanie. Niekam strašne ďaleko, kde by bolo more, hory, len prosím už žiadna bytosť z rodu homo.
