Cesta domov z práce v preplnenom vlaku. Niektorí sa vracajú z práce, iní idú na nočnú smenu. Rodinky s deťmi a rôzne indivíduá v rôznom stave a rôzne naladení..
Sedím neďaleko rodinky s dvomi deťmi, asi 11 ročné dievčatko a 6 ročný chlapček. Nádherné detičky, blonďavé, opálené, zdravé. A nadovšetko hlučné. Ich krik zaznieva v pravidelných intervaloch, hlasno sa medzi sebou rozprávajú, doťahujú a vyvádzajú. Jednoducho detské správanie, ktoré však nepatrí do verejného dopravného prostriedku, ale na detské ihrisko, dvor alebo aj do obývačky danej rodiny.
Vážení rodičia, je to vaša úloha dbať na to, aby vaše ratolesti neotravovali desiatky cudzích ľudí. Verte mi, ich hlasný smiech a výkriky nemusia znieť ako balzam na nervy ostatným cestujúcim. Každý normálny človek má pochopenie pre malé bábätká, ktoré sa občas utíšiť nedajú. To však nie je prípad deti školského veku, ktoré od nudy pobehujú vo vlaku a mýlia si ho s ihriskom.
To, že na vás ostatní spolucestujúci stále obracajú zrak, nie je prejav záujmu o vašu vášnivú debatu medzi sebou, ani obdiv k vašej osobnosti. Je to signál, že práve zanedbávate vašu povinnosť a jemne povedané vaše detičky nám lezú na nervy.
Prichádza obdobie rodinných dovoleniek, cestovania a podobne. Nepomýľte si verejnú dopravu s detským ihriskom. Ocenia to nielen spolucestujúci, ale hlavne vaše ratolesti, ak sa im budete venovať
Dopravný prostriedok - nie je detské ihrisko
Mám rada deti. Malé, veľké občas aj tie večné. Rada trávim s nimi čas, pretože sú úprimné a vynahradia fitko. Keď po spoločnom dni odpadnú od únavy ako prvé, srdce mi poskočí radosťou tesne predtým, ako únavou odpadnem ja. Toto na úvod, aby bolo jasné, že neútočím na deti, ale na ich bezohľadných rodičov.