Film je retrospektívny pohľad na predvojnové Československo. Na osudy stoviek detí a jedného mladého muža, angličana, Nicholasa Wintona,ktorý sa usiloval, zachrániť deti pred istou smrťou. Vytvoril nadáciu pre záchranu detí a posielal ich do anglicka, kde ich umiestňoval v rodinách. Z Československa sa mu podarilo zachránit 669 detí, posledný vlak do Londýna mal odísť 1. Septembra 1939, vypukla však 2 svetová vojna a vlak zrušili. Z detí, ktoré boli vo vlaku a čakali na odchod ani jedno neprežilo.
Film ukazuje ako jeden človek može urobiť veľku vec, ak sa do toho vloži. Film je spracovaný brilantným spôsobom, ukazuje ukrutnú bolesť, bez zahorknutia, s humorom. Smiech cez slzy, tak ako to je aj v živote. Skutočne si myslím, že film, Nikcyho rodina, by mal vidieť každí z nás, pretože hovorí zo srdca k srdcu. Príbeh obyčajného mladého muža, ktorý inšpiroval tisícky ľudí na celom svete.
A na záver nezostáva nič iné ako povedať, že máme unikatný kinematografický skvost. Klobúk dole.
Film premietá kino Lumiere, a dnes tam boli osobne producent a PR manažérka, režisér nemohol prísť, čo bolo veľmi prijemným zahajením filmu.
