Dnes ma môj deduško narodeniny. Teda správnejšie by bolo povedať, že by mal, keby tu ešte s nami bol. Pre mňa naďalej má, len už tá oslava má mnohé roky inú podobu. Niekedy smutnú, inokedy veselšiu, tak ako život dá. Napriek tomu, že som mala nutkanie a túžbu dnes niekoho v dedkovom mene obdarovať, nejako som nevedela koho a ako, až som smutne rezignovala.
Pred pár minútami som sa vrátila z obchodu, kde som sa po práci zastavila nakúpiť zopár drobnosti. Pri pokladni som si položila na pás aj igelitku, keď som sa začala baliť tak som si všimla, že som si omylom kúpila dve. Keď som zaplatila a odložila svoj nákup, tak som si všimla, že pán za mnou ma na páse taktiež položenú igelitku, tak som mu ponúkla tú svoju, že táto je už zaplatená. reakcia pána ma nesmierne prekvapila, normálne sa potešil, usmial a povedal, " budem to považovať za darček".
Nemohol ani tušiť, čo jeho slová pre mňa znamenali. Neplánovala som síce podarovať niekomu igelitku, ale mala som bláznivú túžbu niekoho dnes obdarovať, namiesto svojho dedka. Plány sa občas menia....
