Ak by ste dovolili tak by som sa ubrala trocha iným smerom. Len si predstavme dieťa ktoré vyrastá v nekompletnej rodine. Nikdy nepoznalo lásku otca, či mami. Celý svôj život túží po niečom, niečo podstatné mu chýbá . Život bez jediného objatia, povzbudenia. Z dieťaťa sa z zrazu stáva dospievajúcí, ak je to dievča , často krát skončí v naruci toho kto ponúka lásku, prijatie po ktorom celý svoj život túžila. Ak chalan možno je naštvaný a chce pozornost za každú cenu. Možno to bude prvotriedný gauner, zlodej narkoman. Važení teraz netvrdím ze každé dieťa bude mat takéto problemy vo svojom živote. Len som stretla stovky a tisícky ľudí ktorý mali tento problem. Každý sme iný, intenzita našej potreby sa líši ale podstata je rovnaká, byť milovany prijatý. Vyrástať v prostredí ktorí nás chápe a vedie v láske namiesto teroru.
Predstavme si matku ktora stratí svoje dieťa. Otca ktorý sa nevie citovo priblížiť svojím deťom. Mladých ľudí ktorí nevedia či žiť ma nejaký zmyseľ ale bo sú len súčasťou nejakého systému.
Nie, nemá len každý problem. Existujú aj vyrovnaný ludia, štastní, spokojní.
Len ich počet ako by z roka na rok ubúdal.
Potom prideme my k mladému zmätenému človekovi a povieme mu. “Ty si chlapče strojcom vlastného stastia! “ Stretneme matku ktora vychovala svoje deti ktoré majú teraz vlastnú rodinu, ona sa cití osamelá, nepotrebná . A my prideme so zázračnou vetou! “Ty si moja milá strojcom vlastného štastia! “
Prečo takto konáme ? Preco konám takto často ja? Nie je to preto ze je mi nepríjemné pripustiť si skutocný stav daného človeka? Neviem ako sa zachovať, co povedať ako sa cítiť ? Nie je to preto že sa to tak podobá mojím vlastným citom , potrebám ktoré sú pochované a uzamknuté hlboko?
O čo mi vlastne ide? Neviem, len tak rozmýslam ake by bole pripustiť si ze ja som zodpovedný tak trocha za tvoje štastie a ty si zodpovedný tak trocha za moje štastie. Mám to co potrebuješ a ty más to čo potrebujú tisíce ľudí vôkoľ teba. Nie je to nič genialné. Je to len obycajný záujem o človeka, spoločnosť , namiesto zvyčajného, " ako sa máš" ? Je to len otvoriť svoje srdce pre dieťa, ktoré potrebuje objatie, pusu na dobrú noc, možno neskôr nebude potrebovať crack aby mohol zaspať. Je to len nekritický záujem o mladého človeka ktorý potrebuje vedieť ze je hodnotný. Možno sám vie že to čo koná je nespravávné, zlé len možno nemá nikoho komu by záležalo aby to nerobyl. Nikoho koho by potešilo ze sa rozhodol správne. Možno pochopenie a objatie 50 ročnej ženy ktorá sa cití nepotrebná zaberie viac nez antidepresiva. Ja viem, ja viem, kazdý je strojcom vlstného štastia!!! Nechcem vyvolať v nikom neprijemné pocity, alebo prezentovať že zachraníme svet. Len som tak trocha úprimná k svojím myšlienkám ktoré sa premietajú v mojej hlave.
Želám príjemný deň!
