Keď som si otvárala emaily, do oči mi padol nadpis článku, tak som si klikla a článok si prečítala. Rodičia oženili osemnásť mesačného syna s fenkou, aby sa ochránili pred prekliatím, ktoré navštívilo ich rodinu. Znamením prekliatia bolo, že chlapčekovi vyrastal jeden zub navyše.
Uvedomujem si, že je to iná kultúra, história a spôsob života. Aj tak však ma prekvapuje ako ďaleko sú ľudia ochotní zájsť vo svojich poverách. Keď sme obkľúčení strachom, robíme väčšinou nekvalitné rozhodnutia.
Strach sa snaží si nájsť cestičku ku každému z nás. Či už sa bojíme bolesti, samoty, chudoby, života alebo smrti. Netuším, čo všetko si rodičia predstavovali pod týmto preklatím, ani nemám v úmysle to zľahčovať. Len rozmýšľam nad tou veľkou priepasťou, ktorá je medzi ľuďmi. Jedni sú schopní geneticky modifikovať bunky a druhí sa snažia unikať pred prekliatím aj takýmto spôsobom. Ja osobne nemám rada povery, ak nejakú nájdem vo svojom zmýšľaní snažím sa jej zbaviť.
Kde je, alebo by mala byť tá hranica, ktorú by rodičia nemali prekračovať, čo sa týka života a budúcnosti ich detí? Čo je ešte tolerancia a kedy by mala spoločnosť zasiahnuť? Podobné otázky vo mne vyvoláva tento článok. Možno povera nie je taká neškodná ako sa zdá na prvý pohľad.
http://spravy.pravda.sk/v-indii-ozenili-batola-so-psom-dkt-/sk_svet.asp?c=A090218_110045_sk_svet_p09
