Nadávanie na slovenskú mentalitu je národným športom a časom možno nadobudne aj medzinárodný charakter. A ruku na srdce, dôvodov sa naskytne každý deň, naši politici sa predbiehajú v škandáloch a nemravnostiach. Popravde naše mediálne hviezdy v ničom nezaostávajú a podnikatelia majú súťaž, kto ošidí viac, vyhráva.
Slovensko je malá krajina, ktorá počas storočí bola pranierovaná a trhaná v zuboch. A otázka, ktorá sa tu ponúka, je - prečo je tak ľahké zmanipulovať Slovensko a pošliapať na ňom všetko čo by mohlo rozkvitnúť a priniesť ovocie. História nám ukazuje, že tie dve dekády po II. svetovej vojne sa Slovensku darilo pomerne dobre v mnohých oblastiach, Po "návšteve" v roku 1968 veľa inteligentných a šikovných občanov emigrovalo. Mnohí zostali v nádeji, že až také zlé to až nebude. Nádej umiera posledná.
Slovensko si toho užilo veľa. Nepriateľov malo zvonku aj zvnútra, a dnes to vôbec nie je iné. Tento malý štát sa stal brlohom zlodejov, ktorí síce reprezentujú Slovensko ale škodia mu viac, ako kedysi otvorení nepriatelia. Opäť máme situáciu, v ktorej inteligentní a šikovní ľudia emigrujú. Toto slovo používam zámerne, pretože ľudia odchádzajú, pretože musia.
Či sa nám to páči alebo nie, Slovensko sa stáva nadávkou. Nosné inštitúcie ako vláda, školstvo, cirkev je plná amorálnosti a ľudí, ktorí nie sú priateľmi Slovenska. Naše VŠ chrlia diplomy a niekedy ich môžete získať aj za pár mesiacov (naši polici majú návod). Cirkev sa stala mocenskou inštitúciou namiesto morálnej.
Mladí ľudia sú tak zúfalí, že oživujú Hlinkovu gardu v snahe sa stotožniť s niečim slovenským. A to je samo osebe signálom, že potrebujeme niečo-niekoho slovenské s čím by sme mohli stotožniť. Chýbajú nám inštitúcie, kde by morálka nosným prvkom. Osobnosti, ktoré by boli morálni a z ich správania by bolo jasné, že sú priateľmi Slovenska.
A tak dnes máme SNP, ktoré neoslavuje takmer nikto. Pretože netušíme, kto bol vlastne na čej strane. Národné povstanie, o ktorom sa pochybuje, či vôbec si zaslúži prívlastok národné. A zabúdame pri tom na tisíce obyčajných ľudí, ktorí položili svoje životy na túto krajinu. Tí, ľudia presne vedeli, že svoje životy pokladajú v mene slobody. Tisíce mužov, žien aj detí, ktorí boli brutálne zavraždení, nepriateľmi zvonka aj zvnútra.
Zomreli za slobodu po ktorej dnes si necháme opäť šliapať s nepriateľmi zvonka, a hlavne zvnútra. A tak SNP je len ďalším dňom keď sa šliape po hroboch tých, ktorí položili svoje životy za túto krajinu.
Keď sa šliape po hroboch
Dnešný deň, ktorý by mal byť štátnym sviatkom, je opäť len dňom voľna. Dôvodov je hneď niekoľko. Primárne nejasnosti ohľadne SNP, nakoľko to vlastne bolo slovenské a nakoľko ruské. A toto ma opäť inšpirovalo k zamysleniu o nás Slovákoch.