Neskoro večer som si opätovne spomenula sa tínedžera, ktorý si siahol na život. Teraz som bola sama, nebolo pred kým skrývať slzy, tak som plakala za úplne cudzieho chlapčeka.
Možno preto, že tak dobre poznám tú cestu, ktorá vedie k tomuto rozhodnutiu, okamihy, keď si človek volí iracionalitu a únik. Chvíle keď je na pokraji svojich síl a volí rozhodnutie, ktoré sa nedá zmeniť.
Viem, že je to ťažké. Viem, že to nie je zbabelosť. Ale viem aj to, že často stačí, tak málo, aby sa človek odhodlal nevzdať to. Niekedy stačí priateľstvo jediného človeka. Niekedy stačia, milé slová cudzinca aby, ten deň bol znesiteľnejší.
Možno dnes práve ty dostaneš príležitosť byť tým priateľom, ktorý nakloní váhu smerom k životu. A možno len sa ti naskytne príležitosť byť cudzincom, ktorý môže spraviť deň znesiteľným.
Prosím pokúsme sa tieto príležitosti dnes uchopiť.
