Celý svoj život sa snažím porozumieť ľudom, ktorí ma obklopujú. Možno tým, že som vyrastala obklopená ľuďmi, kde sa drvivá väčšina vymykala priemeru, dokážem pochopiť aj extrémne správanie. Ale moje chápanie narazilo na neprekonateľnú prekážku a moja mozgová kapacita už nestačí na spracovanie týchto fenoménov, ktoré nás obklopujú.
Nedokážem pochopiť spôsob rozmýšľania - mindset ľudí, ktorí mi radia aby som sa nerozčuľovala nad tým, ako táto krajina vyzerá. Radia mi, ak mi vadia odpadky, mám ich pozbierať a hľadať niečo pozitívne. A možno moje pravnúča sa dožije generácií, kde človek bude odhadzovať odpadky do koša a nebude vynášať igelity plné odpadkov do lesa a hádzať ich do rieky. Lebo vraj slovač len nadáva!
A tak sa márne snažím hľadať logiku - pretože, 31 rokov hádžem odpadky do koša, v lese zbieram smeti, nekradnem, pracujem, študujem, nevydieram, kupujem si lístok na MHD. A potom ráno spolu so slniečkom vstanem do práce. V MHD si prečítam, ako čierny pasažier cestuje za moje peniaze. A nestačím krútiť hlavou, ako niekto môže takúto arogantnú lož propagovať. Nepamätám si, že po revízii, keď každý mal lístok, by sa mi vrátila časť ceny lístka. Ale inými slovami, nemám si sťažovať za neadekvátnu cenu CL a voči službe, pretože som dovolila, aby čierny pasažier cestoval za moje peniaze. Ergo, mea culpa.
Nemám sa ani sťažovať na nekompetentnú vládu, ktorá schvaľuje zákony a dohliadne na ich dodržiavanie len v prípade, že má na tom záujem. Ak mi vadia odpadky, ktoré sú všade, mám ich pozbierať. Vláda je v tom nevinne, to ja občan som špinila. Len by som chcela vidieť, či by tá istá vláda bola taká laxná, keď niekoho, kto tie odpadky tam sype, by som pováľala na tom smetisku alebo mu vysypala odpadky do obývačky. To by som už bola v chládku. Takže, je celé krajina jedno veľkým smetiskom, je to moja vina, mám si vychovať uvedomelejšiu generáciu. Mea culpa.
A tak márne hľadám pochopenie pre takéto zmýšlanie, v sebe ho už nenachádzam. Pretože, 30 rokov slušnosti, čestnosti mi zabezpečilo život v krajine, kde moja budúcnosť je rozkradnutá, prítomnosť obklopená odpadkami a za všetku može samozrejme moja prababka, ktorá dovolila komunizmus a nenaučila ma slušného správania.
Možno, namiesto snahy pochopiť a potichúčky žiť slušne daľej je čas, aby tí, ktorí sä bez viny a môžu kameňom hodiť začali kameňovať tých, ktorí sú vinní. Len sa obávam, že zrazu by sme ultraaktívnu vládu, ktorá by nás spacifikovala.
Hľadať pozitivitu a potichúčku naprávať škody, je nemožné. Pretože ten pomer 1:10 000 sa mení každým dňom. Slušných ľudí ubúda neskutočne rýchlo. Mojím zbožným želaním ostáva, aby zákon bol na strane slušných občanov.
