Rozmýšľam nad krásou, nad jej podstatou, definíciou. Snažím sa ju nejako uchopiť, bez toho aby som ju obmedzila, vymedzila jej príliš úzke hranice. Dotknúť sa jej bez toho, aby pri dotyku stratila svoje čaro. Uchopiť krásu, ako vtáča, ale neodstrihnúť jej krídla, ani z nej neurobiť domáceho bôžika.
Sedím po tichu, nadávam si do pochabých bláznov, ktorí ani vekom nemúdrejú. Túžba spoznávať je však silnejšia, než hlas svedomia, ktorý ma pobadá venovať sa racionálnejším témam.
" Krása nie je dôležitá " , je veta, ktorú počul asi, každý z nás. Je to však pravda? Je teda krása dôležitá pre človeka, alebo je to len zbytočnosť, niečo čo treba ignorovať, prehliadnuť?
Väčšinu chodím zamyslene, uponáhľane, často čítajúc aj pri chôdze. Nevnímam príliš to čo sa deje vôkol mňa, môj program je naplánovaný až praská vo švihoch. Niet v nej miesto pre veci, ktoré nesúvisia s mojím plánom. Má to svoje svoje výhody aj nevýhody. Výhodou je, že väčšinou mi plány vyjdú, nevýhodou je, že mi unikajú aj veci ktoré sú krásne. Podobný pocit, keď zo svojho jedálnička vynecháte na pár dní ovocie alebo jogurt, dezert. Po pár dňoch dostanete obrovskú chuť na zmienené veci, teda aspoň u mňa to tak funguje.
V takýchto chvíľach si doprajem príjem krásy, v rôznej forme. Pozerám si maľby, sochy, nie všetky sa mi páčia. Ale je to príjemný pocit, keď niektoré z nich ma osloví. Krása má rôznu formu, rozmanitosť. Krásu vnímame na základe svojho subjektívneho hodnotenia .
Aj dnes som, som mala chuť na niečo krásne. Dopriala som si zopár hodín pri brehu Dunaja. Aj keď rieka nie je najčistejšia , bolo krásne pozerať sa na prúdy vody, počúvať ako voda naráža na malé skaly, poukladané pri brehu. Rytmický zvuk vĺn, krásne počasie, no povedzte kto by nezadriemol po náročnom týždni?! Škoda, že mravce neboli ohľadu plnšie...
