Mnohé roky som si myslela, že podstata kresťanstva je len O Bohu. On je predsa Alfa i Omega. Všetko sa predsa točí vôkol Neho. Ide predsa o to, ako činiť Božiu vôľu, robiť len to, čo sa páči Bohu, s čím On súhlasí a strániť sa vecí, ktoré nie sú podľa jeho vôle. Napriek tomu ako jednoducho to znie, dovoľujem si povedať, že to má aj háčik. Pomaly ale iste zisťujeme , že to čo naša spoločnosť prijíma, ako bežnú súčasť každodenného života, nie aj až tak úplne kóšer, ak sa na to pozeráme cez písmo. Nielenže by sme to nemali robiť, ale dokonca už aj myšlienkou sa dá zhrešiť.
Samozrejme človek zisťuje, že čím viac „ nesmieš “ dvierok si vytesal, o to menej radosti vníma vôkol seba. Ja osobne nemám rada zákazy a príkazy. Núti ma to totiž skúmať, premýšľať, testovať, zisťovať, prečo vlastne nemôžem – nesmiem. Samozrejme určité zákazy sú nediskutabilné, zákaz vjazdu je zákaz vjazdu, bodka. Ale život je viac než , hromadná doprava. Cesty života sú často neoznačené, nevychodené a skrývajú prekvapenie, takmer na každom kroku. Neviem oddeliť Boha, duchovnosť od svojho života. Úprimne povedané ani by som to nechcela, teší ma vedomie toho, že je niečo viac, než vidím so svojím zrakom. Že život má aj inú dimenziu, že je možnosť zakúsiť nadprirodzené, niečo čo sa nedá vysvetliť racionalizáciou.
Dnes si myslím , že kresťanstvo nie je len o tomto, vzťah s Bohom je len základ, základ na ktorom sa stavia. Podobne ako dom, čím väčší , honosnejší je dom o to má hlbšie základy, predsa každý z nás si uvedomujeme , že základy sú tam, ale nestavali sme kvôli základom. Stavali sme aby sme si vychutnali komfort, ktorý nám dom vie ponúknuť. Bezpečie, odpočinok, hniezdo pre nás a našich blízkych. Pre mňa dnes, už kresťanstvo nie je len o Bohu, ani v ňom Boh nehrá hlavnú úlohu. Do hlavnej úlohy sa dostáva človek, človek ktorého stvoril Boh. Človek ktorého Boh stvoril na svoj obraz a podobu, človek ktorého keď Boh uvidel, tak si povedal,: je to DOBRÉ. Písmo začína s tým ako Boh stvoril človeka, všetko čo Boh stvoril bolo pre človeka, ako keď rodičia sa chystajú na príchod svojho dieťaťa. Zariaďujú detskú izbičku, kupujú prvé dupačky, detský olejček. Menia svoje prostredie a svoj svet , aby sa malý človiečik cítil dobre. Rodičia sú schopný obetovať tak veľa pre svoje deti. Nie je to preto, že by to bolo ich hobby, ale preto že ich láska k dieťaťu je tak silné puto.
Práve preto si myslím, že človek je hlavným hrdinom v príbehu života, kvôli nemu stvoril Boh všetko, a kvôli nemu obetoval aj svojho syna. Písmo nie je o Bohu, ale o človeku, práve tak dôležité je to pre koho Ježiš zomrel, ako to, že zomrel. Boh nepotrebuje naše modlitby a našu pomoc, a vonkoncom nemá záľubu v našom utrpení. Nepotrebuje od nás nič, On je totiž v pohode. Myslím si že to jediné čo Boha zaujíma je človek, človek a jeho blaho, šťastie. Ja si predstavujem Boha, ako dokonalého Otca, ktorý sa sústreďuje na to aby vytvoril bezpečný domov pre svoje dieťa, aby mu ukázal krásy a taje života. Kresťanský život je pre mňa o tom, aby obeť, ktorú Boh spravil mala význam pre môj život a ľudí , ktorých stretnem. Nie je to o modlitbe a čítaní písma a chodení do cirkvi, toto všetko je základ domu, toto má byť skryté hlboko. Pre mňa kresťanstvo je milovať Boha, a to milovať Boha v každom jednom človekovi, a milovať tú jeho jedinečnosť, dokonalosť ktorá je dokonaná v nedokonalosti. Cítim povinnosť voči svojmu stvoriteľovi, žiť plnohodnotný život, vydolovať , objaviť a vychutnať všetko čo Boh prichystal pre človeka, verím, že je viac dobra než zla. Verím tomu, že príbeh kresťanstva je o človekovi a jeho šťastí, že človek je to najcennejšie čo život ponúka. Verím tomu, že najvyššia forma duchovnosti je keď pochopíme, skutočnú hodnotu človeka, duchovnosť v každodennom živote voči , každému človekovi. Správať sa k nemu úctou akú si zasluhuje Božie dieťa, mať úctu k jeho snom a túžbam, je pochabosť si myslieť , že Boh súhlasne prikyvuje, keď dupeme po človekovi. Pre m ň a je kres ťanstvo pr íbeh ž ivota v ktorom č lovek hr á hlavn ú úlohu, ale ja viem ž e re ž is é rom je s á m Najvy šší ..
