Plávanie som si plánovala celý týždeň. Počasie sa pre tento krát rozhodlo hrať do mojich kariet, tak som sa vybrala o pár blokov od domu na kuchajdu. Pár hodín relaxu a uvoľnenia budú vzácnym pokladom v preplnenom pracovnom týždni. Už som bola takmer na odchode, keď popri mne prešla mladá Rómka v “plávkach“ s dlhými rukávmi. Aj keď asi nemala v úmysle vzbudiť enormnú pozornosť, bordová luxusná bielizeň aj v tomto prípade urobila svoje.
Vyskúšala vodu a zakričala bande, že je dobráááá ceplááá. Otec alebo manžel jej od kričal nech vezme do vody malého. Za pár minút sa mamička vracala so svojim asi ročným synčekom k vode. Zrazu mamička jemnučko vyhrešila synčeka, za jeho drobný “ prešľap “ Malý mal exkrementy takmer na chrbte. Maminka ho pekne poumývala, a pár plavcov ktorí boli dostatočne blízko vyliezlo na breh.
Sledovala som celú situáciu s úsmevom a v určitom momente som sa neubránila ani smiechu. (to preto že som už nebola vo vode).
Mamička bola pokojná, asi nie je po prvé čo bola stredobodom pozornosti.
Myslím, že žijeme tak v odlišných svetoch. Táto mladá baba, nevie rozoznať plavky od spodnej bielizne. Možno že jej ani nenapadlo najprv poutierať malého a potom ho umyť. Jednala tak ako vedela, simplicitne ale zároveň na míle vzdialene civilizovanému človeku.
Neubránila som sa myšlienke, koľko času to zaberie, kým tieto rozdiely v správaní nebudú také markantné?
