Trvalo mi to dlho nájsť cestu, spôsob ako ísť ďalej.
Pochopiť to, že aj táto zmena môže mať v sebe niečo pekné.
Dnes už viem, že kúsok teba je súčasť neba.
Namiesto tvojich rúk, po tvári ma lúče slnka hladia.
Mesiac, keď vyjde v noci, mi úsmev na miesto teba nosí.
Sú to ešte hviezdy, sú nezbedné a tajomné, presne ako tvoje oči.
Nepočujem už tvoje slová, tón tvojho hlasu, našla som však stromy, ktoré spievať vedia.
Milovala som tvoje príbehy, teraz mi ich rozprávajú rieky, keď pri ich brehoch sedím.
Zmenilo sa toho veľa, keď si odišla.
Na mnohé roky mi smútok a bolesť zakryli zrak.
Teraz však začínam vidieť ten najkrajší kúsok teba.