Pred chvíľou sme sa vrátili z obeda, ako zvyčajne navštívili sme čínsku reštauráciu v centre. Na tom by nebolo nič zvláštne, reštaurácia je príjemná a jedlo chutné. Ale sú to určité maličkosti, ktoré boli podozrivé.
Máme spoločnú kanceláriu, takže zvyčajne ideme na obed spolu. Na začiatku našej spolupráce, sa kolega snažil svoju závislosť maskovať. Raz do týždňa sme zašli do čínskej reštaurácie, ale navštívili sme aj iné stravovacie zariadenia. Do konca sa mi ho raz podarilo presvedčiť na McDonald´s, aj keď sa mi po pár dňoch priznal, že to chutilo ako špongia, nechápem, ako mi mohol klamať pri obede, vtedy mi totiž tvrdil, že mu to chutí.Časom mi to začalo dochádzať.
V čínskej reštaurácií ho pozná každý čašník. Nikdy mu nepodali jedálny lístok, myslela som si, že je to vďaka jeho excelentnej pamäte, že to pozná naspamäť. Ale keď som si všimla jeho rituál objednávania, zistila som, že to pamäťou nemá nič spoločného. Objednávanie prebieha nasledovne, príde čašník, podá mi jedálny lístok, pozrie sa na kolegu a kývne hlavou, kolega mu kývnutie opätuje. Je tam päť či šesť obsluhujúcich, a pri každom je to rovnaké .A prinesú nám obom jedlo, ja som už vyskúšala všetko ,takže začínam ovládať mená jedál podľa toho ako vyzerajú. Nemám vo zvyku študovať cudzí tanier, ale obsah na kolegovom tanieri sa mi zdal stále rovnaký. A veru je to tak, kolega už vyše roka, obeduje rovnaké menu. Zmienenú reštauráciu navštevuje minimálne trikrát do týždňa, ale nie je zriedkavý ani jav, keď ju navštívi päť či šesť krát do týždňa. Je proste závislý na bravčovom po sečuanský.
