Prvá fáza: Stanica Trnava
Cieľ: Nájdi druhé nástupište
Je sobotňajšie poludnie z prednášky odchádzam pár minút skôr na osobák. Kupujem si lístok a kráčam na nástupište. Stanica páchne po močovke, alkoholu a všadeprítomného pachu bezdomovcov. Domorodci sa nad tým už neprizastavujú, stanica a smrad je už raz nerozlučiteľná dvojica: ako Šimon a Matouš. Trnaváci aby ukázali, že tiež majú zmysel pre humor poprehádzali čísla nástupíšť. 4-3-1-2. Sranda musí byť.
Druhá fáza : Z Trnavy do Galanty
Tých pár minút do Galanty prebehlo rýchlo. Keby som bola tušila, že na sedadle nájdem kopu cestovných lístkov nemusela som si kupovať.
Tretia fáza: Stanica Galanta
Cieľ: Neprilepiť sa
V Galante mám hodinu čakania na rýchlik do Žiaru. Mám zo sebou knihy, čakanie mi nevadí. Hľadám si miesto na sedenie. Ako znalec stanicových pomerov, si pozriem kam si sadám. Pri pohľade na stoličky sa obed pýta von. Špina je slabé slovo, sú tam asi nánosy storočnej špiny. Po pár minutách si nájdem stoličku, z ktorej pri menšom šťastí sa aj odlepím. Pozerujem cestujúcich. 99% má na sebe tepláky a šuštiaky asi si boli zacvičiť.
Štvrtá fáza: Z Galanty do Žiaru.
Cieľ: Zistiť kde som
Prvá hodina cesty prebieha monotónne, je mi príjemne, lenivo obraciam strany v knihe. Kniha je pútavá tak si nestihnem všimnúť, že v Podhajskom stojíme už asi desať minút. Keď dočítam kapitolu, na chvílu odložím knihu. To už začínam tušiť, že niečo sa deje. Po desiatich minútach pozastavím sprievodcu, aby som vyzistila, čo sa deje. Vraj výluka a elektrina. Viac nevie, netuší kedy sa pohneme. Keď máme polhodinové meškanie volám partií, nech ma neprídu čakať tak ako sme sa dohodli, netuším kedy prídem, zavolám ak sa pohneme. Keď stojíme hodinu volám opäť nech oslavu začnú bezomňa, stále netuším kedy prídeme. Po 150 minútach sa vláčik rozbehol. Vonku sa už zotmelo.
Ani jedna stanica nie je hlásená. Tak pozastavím sprievodcu opäť, pýtam si radu aké stanice budú pred Žiarom. Rušňovodič ma zmysel pre humor tiež, vlak zastaví pred stanicou presne tak aby ste nevideli v ktorej ste stanici.
Piata fáza: Stanica Žiar nad Hronom.
Cieľ: kde sa vystupuje
Konečno po dva a pol hodinovom meškaní prichádzame do Žiaru. Vlak spomaľuje a ja sa pokúšam zistiť na ktorej strane mám vystúpiť. Nedarí sa mi. Tak sa rozhodnem pre viac osvetlenú stranu. Otvorím dvere a vidím len tmu a nejaký odstavený rušeň. Po pár sekundách vidím iných ľudí vystupovať tak ráznym krokom vystúpim, hoci stanicu nevidím. Keď sa lepšie porozhliadnem v diaľke vidím svetlá nádeje, a tak sa utešujem, že tí ktorí tu vystupili asi vedia, že niekde je stanica. Po pár metroch ju aj objavím, kde ma už čakajú.
Zmysel pre humor je síce fajn, ale všetkého veľa škodí. Je mi úprimne ľúto každého cudzinca, ktorí cestuje po Slovensku. Len dúfam, že dekódoval správne indície počas cestovanie po Slovensku. Tá špina, smrad,tma a nedostatok informácie má navodiť dobrodružnú atmošku a nie odzrkadľovať pravú tvár spoločnosti.
