Míňali sme sa na úzkom chodníčku, venčili psy a ja som mala namierené k známym s ktorými sme sa dohodli, že celá banda sa ideme okúpať do Györu. Netuším o čom sa rozprávali ale domýšľam si, že mamička cela dospieť u synčeka k zvýšenej poslušnosti. Počula som len vetu, ktorú maminka povedala s vážnym tónom, „Myslíš si, že keby maminka neposlúchala v práci dostala by peniažky?" Priznám sa až ma zamrazilo. Nemám žiadne ilúzie o našej modernej spoločnosti a pracovných podmienkach, ale predsa len táto veta až brutálne ukazuje situáciu v ktorej sa nachádza tisícky žien a mužov. Človek by mal v práci tvoriť, vylepšovať, učiť sa, rozvíjať svoje zručnosti. Ak sa snažím ako chcem nedokážem si vyložiť vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom ako komplementárny, v ktorom je zamestnanec zbavený svojej kompetencie myslieť a musí poslúchať. Opravujem sa, vyložiť si ho aj viem, len prijať nie. Poslúchať by mali deti v škôlke. Dospelí ľudia by mali spolupracovať. Ja viem, že to tak nechodí, že každý môže byť rád, že ma zamestnanie, lebo sto ďalších čaká na jeho stoličku. Predsa sa len pýtam, kam do pr.ele sa podela ľudská dôstojnosť?
Myslíš si,že keby maminka neposlúchala v práci dostala by peniažky?
Včera som si nechtiac vypočula rozhovor medzi mamičkou a jej asi 7 ročným synčekom. A musím sa vám priznať, že mi to stále vŕta v hlave.