Duchovný život má svoje zvláštnosti, ale náš vzťah s Bohom sa v mnohom podobá na naše vzťahy s ľuďmi. U mňa to tak je, často mám pocit, že mi neporozumel, pochybujem či mu ešte na mne záleží. Snažím sa zachytiť aj ten najmenší dôkaz jeho lásky naproti mne. Niekedy sa mi to darí, ale dnes, tomu tak nie je. Máme tichú domácnosť, akosi sa nám minuli slová, ktoré by sme si chceli povedať. Vlastne takto, to je na mojej strane. Akoby Boh bol zdiaľený na tisíce svetelných rokov, niekde veľmi ďaleko, nedostupne.
Tak vlastne, prečo sa namáham, a márnim svoj čas s nejakou modlitbou? Verím tomu, že slová majú svoju moc. Verím tomu z vlastných skúsenosti aj pozorovanie života iných, tomu nasvedčuje. Dnes, viac než po dvadsiatich rokoch mi v ušiach znejú slová, ktoré som počula a mali veľký vplyv na môj život. Zažíva to každí z nás, v našich spomienkach máme uchované slová. pekné aj urážlivé, na ktoré sa nedá zabudnúť. Tie slová majú v sebe moc aj po mnohých rokoch, robia nás šťastnými, alebo nás zarmútia.
Myslím si, že aj modlitba je takáto. Slová, ktoré vyslovujem, šepkám niekde vo svojej komôrke, sú nabité energiou a silou. Začínajú svoj vlastný príbeh hneď, ako opustia moje pery. Sú akoby neviditeľným poslom, vílou so zvláštnym poslaním, tajuplný list, ktorý neminie svoj cieľ. Modlím sa za svoju rodinu, priateľov. Vyslovujem slová ako, milý brač ek, ž ehná m Ti, modlí m sa aby si dnes robil mú dre rozhodnutia, ž ehná m prá cu tvojich rú k, tvoju tvorivosť , tvoje zdravie, tvoju rodinu. Modlí m sa, aby si vž dy vo vš etkom mal dostatok a tak hojnel na kaž dý dobrý skutok.
Verím, že tieto slová budú putovať stovky kilometrov, prídu ako list tomu človekovi a naplnia sa. Verím, že všetky zlé slová, ktoré adresujeme iným, sa obratia k smerom k nám. Teraz mi povieš hlúposť! Áno, možno máš pravdu. Ale nestálo ma to ani cent, za slová požehnania neplatím ani poštovné. Skúsili ste to už niekedy?
Nemusíš veriť Bohu, len ver vlastným slovám!
