Stáli sme v rade pred bufetom na hlavnej stanici. Hladkala som malého po blonďavých vláskoch, kým čelil ťažkému rozhodnutiu, či si hotdog prosí s horčicou, alebo s kečupom. Jeho sestrička sa rozhodla pre horčicu a malý pre kečup. Pred nami stáli dvaja mladí chalani, zrazu sa otočili k nám a spýtali sa. „ deti chcú hotdog však? Tak my si nedáme, majú len dva posledné párky." Ja som len prikývla hlavou a od prekvapenia zopakovala asi desaťkrát slovíčko ďakujem. Priznám sa, úplne ma to dojalo, obzvlášť aj preto, že sme sa s deťmi nerozprávali po slovensky. Takže naša mládež je aj takáto, toto ma bude ešte dlho hriať pri srdci ale neodpustím si ani kúsok hrdosti. Takže chlapci ďakujem ešte raz, nie len za ten hotdog, ktorý deťom veľmi chutil, ale ten kúsok ľudskosti, láskavosti a nezištnej ochoty.
21. mar 2010 o 16:05
Páči sa: 0x
Prečítané: 8 526x
Naša mládež je aj takáto...
Sú veci, ktoré vás tak prekvapia, že buďto onemiete od úžasu, alebo sa zaseknete a opakujete jedno slovíčko dokola.
Nora-Soul Slížová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(44)
