Vlak uháňa krajinou zaodenou do rannej hmly. Biela hustá pokrývka zahaľuje stromy, polia a všetko ostatné, čo je na obzore. Popíjam rannú kávu, aspoň jej takto vrúcne hovorím, jej cena je lahodnejšia ako chuť. Práve som dočítala knihu, ktorú ťažko opísať aby to vyznelo dôveryhodne.
Kniha je totiž jednoznačne literárnym skvostom. Niečo na štýl, keď v antikvariáte na zaprášenej polici nájdete originálne dielo s nevyčísliteľnou hodnotou. Oprášite cenovku, na ktorej suma menšia, ako by ste dali za šálku kávy. Stáva sa to.
Príroda. Vodopády, hviezdy, bozky, vrany, ktoré má hlavná hrdinka nesmierne rada, Noci pod šírym nebom, vášnivé milovanie sa, priateľstvá, rodina, medvede, choroba.
Dievčatá od Čungamungy, osudy ľudí s neistým zajtrajškom. Ľudská dôstojnosť a láska.
Vlak ma sprevádza prebúdzajúcou krajinou, pozerám von cez okno. V určitých intervaloch odvraciam zrak od knihy, niekedy mi tečú slzy, inokedy zas sa vo mne prebúdza vášeň k životu.
Osudy dvoch ľudí, ktorí sa zaľúbili a vychutnávajú život plnými dúškami. Vedkyňa, ktorá má záľubu vo vranách a rozpráva o nich bájky a otravné klopacie vtipy. Učiteľ, ktorý sa vydá po stopách Thorea na kajaku po rieke Allagash. A potom sa stretnú a už nič nie je také ako predtým.
Ak by ste očakávali "obyčajný" sladký román, budete na omyle. Kniha je jedinečný príbeh napísaný s vášňou a úctou k prírode, mýtom, ľudom a všetkému, čo si našu úctu zaslúži. Autor Joseph Monninger dokázal niečo, čo sa podarí len tým najlepším literárnym rytierom, napísať knihu, ktorej prvá stránka je práve tak dobrá a pútavá ako tá posledná. Nemá ani jedno zbytočná slovo, či stránku a predsa povie všetko, čo je nutné prezradiť, aby sa čitateľ stal súčasťou príbehu.
Sú dve knihy, ktoré by som doporučila všetkým ľudom, každého veku, rasy, náboženstva či pohlavia. Korene a Nesmrteľná na vodách
