Kráčam k neďalekému obchodíku, teším sa z čerstvého vzduchu, lebo posledných 36 hodín sedím nad knihami. Vonku je príjemne a myšlienky mi blúdia po záhrade, kosačke a hlavne mačičke, ktorá čoskoro bude mať malé.
Pár krokov predo mnou prechádza pani asi 45 až 50 ročná. Naše pohľady sa na okamih stretnú, pričom každá ide svojou cestou. V jej pohľade vidím stratenosť a zúfalstvo, alkohol. Nie je opitá a je upravená, napriek tomu, prvá myšlienka, ktorá mi prišla, keď sa naše pohľady stretli bol alkohol a zúfalstvo. Pohľad strateného človeka. Neviem prečo. Niekde v mojom vnútri vzniká nepríjemný pocit. Pocit, že ten človek na ktorého myslím má asi ťažké chvíle, že by asi potreboval pomoc. Nepríjemný pocit odsúvam nabok, vkladám do košíka mlieko a prechádzam sa medzi regálmi. Pri pokladni zaplatím a ukladám si ešte zopár drobnosti do tašky. Vedľa mňa pri pokladni stojí táto pani, ktorú som stretla pred pár minútami na ceste do obchodu. V ruke drží fľašu vína.
Pomaly kráčam domov, rozmýšľam nad tým, kde je tá hranica mojej predstavivosti a tým, čo sa skutočne deje.
