Poddávam sa atmosfére zmeny, vstrebávam slnečné lúče a kochám sa v pri pohľade von z okna. Stromy sa kolíšu z boka na bok v rytme jesenej hudby. Tu i tam sa konáre dotýkaju akoby si niečo intímne šepkali.
Nebo má krásnu modru farbu, miestami sa prelievá do bielej. Obláčiky sa javia ako zdialené koruny stromov. Niekde v diaľke sa nebo sa dotýka zeme v harmonickom spojení.
Vnímam ako pohľad von roztápa neistotu v mojom vnútri, vietor akoby rozfukoval moje pochybnosti, ako suché listie. Moje pochmúrne myšlienky strácajú na intenzite, netušila som že krása existuje aj v takejto forme.Citim ako únava opúšťa moje teľo, zvláštny pokoj sa rozlieva v mojom vnútri. Tľkot môjho srdca naladil na jesenú hudbu.
Pri každom nádychu tajne dúfam, že tento maľebny pohľad, táto zvlaštná zmes harmonie sa stane mojou súčasťou.
Vydychujem svoju neistotu , nepokoj, šeptom si želám aby čas zastal..
