Pracovný tábor, napriek svojmu nehonosnému názvu, skrýval v sebe veľa pozitívnych prekvapení. Zišli sme sa 11 ľudia z rôznych krajín. Rusko, Srbsko, USA, Španielsko, Slovensko a Česká republika v malej obci Vlaštovičky-Opava. Naším cieľom bolo pomôcť OZ aj obci. Náš deň začal ráno o 07:30 spoločnými raňajkami a potom nasledovalo 6 hodín fyzicky náročnej práce s prestávkou na obed. Po obede sme mali rôzne aktivity ako tanec, keramika, japonský večer, prehliadka mesta. Boli sme 5 chalani a 6 báb. Vekovo sme boli od 19 do 44 rokov.
Nikdy by som nečakala, že zažijem toľko zábavy, smiechu a dobrej nálady ako počas týchto dvoch týždňov. Spoločné raňajky, obedy a následne spoločné kuchtenie večere nás zblížilo neskutočne rýchlo. Vidieť ako 22 ročný mladík, študent medicíny pripraví celé menu s dvoma dezertmi, ktoré chutí vynikajúco, je spomienka na celý život.
Byť súčasťou tímu, v ktorom je každý človek rešpektovaný, prijatý a nikto nikoho neohovára je zážitok na nezaplatenie. Nepamätám si, že by som sa niekedy nasmiala toľko ako počas týchto dvoch týždňov. Spoločné stolovanie bolo zážitkom samo o sebe, sedieť jedenásti za stolom lakeť pri lakti a užívať si to, bolo mňa novým zážitkom.
Každým dňom sme mohli vidieť, aký kus práce sme odviedli. Pracovali sme v dvoj až troj členných tímoch. Tieto mini skupinky nám dali úžasnú príležitosť sa bližšie spoznať, každý tretí deň sa skupinky vymenili, takže sme mali príležitosť spoznávať sa navzájom.
Jedno poobedie sme sa vydali kúpať sa do neďalekého lomu, vzdialeného od nášho kempu asi 16 km. Tam sme mali odvoz, ale naspäť sme sa rozhodli stopovať. Zastavil nám aj autobus a potom nás odviezlo iné auto niekoľko km navyše, aj keď mali namierené inde.
Tohtoročná dovolenka bola pre mňa veľmi jedinečná, pretože som mala príležitosť stretnúť úžasných ľudí (o tom bližšie v ďalšom článku). Pracovný tábor je niečo čo vrelo odporúčam všetkým, hlavne tým, ktorí prestali veriť v ľudskú dobrotu a nezištnosť. Mne sa podarilo stretnúť toľko človečiny, v tej najkrajšej podobe, ktorá ma bude hriať pri srdci do konca môjho života.
