V týchto dňoch sa nedá nerozmýšlať o interupcií, a s ním súvysiacích tém. Názory verejnosti sa líšia, myslím si, že najviac debatujú tí, ktorých sa to priamo netýka. Diskutujú tí, ktorí nikdy nepodstúpili potrat, a ani si neadoptovali dieťa. Práve ich (priamých účatníkov) názor by za niečo stál, lebo by hovorili o tom, čo zažili o tom čo je relelevantné, či už ich rozhodnutie, bolo tkz. spravné, či nie.Názor má každý z nás, ani ja nie som výnimkou, hoci čo sa tejto témy týka, je to bez servítky...
Teší ma ak vidím ľudí, ktorí sa rozhodli bojovať za slabších, za tých, ktorí sa ešte nevedia adekvatne brániť. V tomto prípade, za nenarodené deti. Je to milé, také humané. Len tak rozmýšlam, koľkých to dieťa zaujíma aj potom, keď sa narodí? Koľkí budú ochotní s rovnakým zápaľom a nadšením zapájať sa, za právo už narodeného dieťatka, aby malo príležitosť vyrástať v adekavatnom socialnom prostredí. Aby nemuselo isť spinkať hladné, zbité. Koľkí z týchto nadšencov bude stáť ešte v rade ochráncov života, keď to dieťa v šiestích rokoch siahne po fetu, cigaretách, drogách, lebo nevidí iné východisko? Kto z ních, si najde čas a prostriedky, aby mu bolo mamou a otcom aspoň na pár hodín denne? Nie, nemusíte mi odpovedať, odpoveď totiž na mňa kričí z každého mesta , mestečka a zdedinky.
Ak by ste dovolili, ešte by som sa rada spýtala, či ste niekedy rozmýšlali nad prevenciou, aj v inej forme ako durex? Ja si myslím, že postoj k životu, sa predáva z generácie na generáciu. Akú úctu ste ukazovali tejto generácií, takú úctu k životu má táto generácia. Aj v tomto v prípade platí, že nikto učení z neba nespadol.
Možno by sa to dalo povedať v skratke aj takto, nechceš aby sa vykonala interupcia, tak si to dieťa adoptuj , ináč sú to len ďaľšie povrchné kecy.
