Včera večer si si vybral práve našu rodinu, aby ťa sprevádzala. Si medzi nami len pár hodín a ja ti toho chcem už toľko toho povedať. Najradšej by som ti ich pošepkala, ale verím, že slová a myšlienky majú svoju moc. A vlastne sa za niektoré sa ti musím hneď ospravedlniť. Keď mi brat oznámil, že ťa čakajú v moje srdce namiesto úprimnej radosti zachvátil strach. Existenčný strach, strach, že finančne tvoja rodina si ťa nemôže dovoliť. Strach z nepoznaného, pretože život takto náročný ešte nebol.
Milý Franky, za toto sa ti chcem sa ospravedlniť, ani nie tak za svoj strach, ale za absenciu úprimnej radosti. Pretože, strach ten príde vždy, len ho musíme umlčať, aby nezabralo príliš veľa miesta v našom srdci, a potom tam , už nie je pre nič iné miesto.
Ale, za pár dni som si uvedomila, že myšlienky majú moc, a aké citlivé sú ľudské duše, a to, že nie sú vítané vycítia ešte v brušku. A ja nechcem aby si bol ďalším členom našej rodiny, ktorý sa bude cítiť na tomto svete nevítaný, pretože jeho príchod skomplikoval život jeho okoliu.
Chcem aby si vedel, že tvoj život je dar a v mojom srdci je viac lásky k tebe, ako strachu o tvoju budúcnosť. Nemôžem ti sľúbiť ľahké a šťastné detstvo, jedine, čo ti viem sľúbiť je, že ťa vždy budem úprimne ľúbiť a tešiť sa z tvojej existencie. Posnažím sa ti byť oporou vždy keď to bude možné a tvoje narodeniny budú vždy pre mňa sviatočným dňom, pretože tvoj život je dar, ty si ten dar.
