Dokážem pochopiť a porozumieť mnohým veciam. Niekedy to ide ľahko, inokedy potrebujem vynaložiť viac úsilia. Žiaľ sú veci , ktorým neviem porozumieť ani napriek enormnej snahe.
Viem, že mnohým z nás občas pretečie pohár, prasknú nervy a povieme niečo , čo sme vlastne ani nechceli. Občas slová len tak vyletia, urazia, ponížia. Chápem. Myslím, že rozumiem, aj keď nesúhlasím.
Rozumiem tomu, že niekedy slová nasleduje aj skutok, potvrdenie, facka. Že proste vyletela ruka, stratili sme kontrolu. Chápem. Myslím, že rozumiem, aj keď vôbec nesúhlasím.
Dokážem pochopiť, ohováranie, krádež, násilie, podvod, kšeftovanie, neveru a ešte mnohé nemenové veci.
Nerozumiem však rasizmu.
Nerozumiem , prečo niekomu vadí ak má niekto tmavú pokožku a čierne vlasy?
Nerozumiem tomu, prečo niekomu vadí, ak sa niekto rozpráva jazykom, ktorému dotyčný nechce alebo nerozumie?
Rozumiem, že farby majú svoje čaro a niektorý z nás máme potrebu, triediť určité veci podľa tohto aj v každodennom živote.
Priznávam sa, aj ja to robím, takmer stále kupujem čierny chlieb a biely prejdem bez povšimnutia. Dávam prednosť zelenému čaju pred čiernym. Nosím len biele ponožky, celý môj ponožkový šuflík obsahuje len biele ponožky, sem iné odtiene a farby majú vstup zakázaný.
Nemohli ste prosím aj vy triediť ponožky alebo čaj namiesto ľudí?
