Práve čítam knihu od P. Dvořaka - Stopy dávnej minulosti. Je to úžasná kniha od ktorej sa neviem takmer odtrhnúť. Autor fascinujúcim spôsobom, načrtáva životy pravekých ľudí. Archeologické nálezy sú neodškriepiteľnými svedkami o kanibalizme aj na území dnešného Slovenska, aj keď dôvody, či sa jednalo o náboženský rituál, alebo o niečo celkom iné, nechávajú volný priestor fantázií a dohadom. Je tu však aj nádej, že ďalšie výskumy prinesú viac svetla do tejto dávnej, ba až pravekej histórií.
Keď som čítala riadky o tom ako kosti, ktoré sa našli, niesli stopy po pálení varení, ohryzovaní, neveriacky som krútila hlavou. Prekvapilo ma to. Ale len na chvíľu ,kým som si nespomenula na môjho strýka, ktorý nebol síce pračlovek , ale jeho skutky nešokujú o nič mennej.
Často premýšľam nad tým, koľkej krutosti je človek schopný. Aký dokáže byť bezcitný, surový, zlý často práve k svojím najbližším.
Bratranec je o pár rokov odo mňa starší, často sme sa spolu s ním aj s mojimi bratmi ako deti hrávali. Keď mal deväť spolu zo staršími chalanmi našli nevybuchnutý granát, ktorý mu vybuchol v ruke. Podstúpil desiatky operácií a na celom tele ma stopy po popálenín a ruku úplne zničenú. Niesol to statočne a bol naďalej živým chalaniskom. Lepšie povedané chlapcom, ktorého sa deti báli a dospelí nazývali sadistickým dieťaťom.
Trochu histórie...
Naše mamy boli najlepšie kamarátky, ktoré denne spolu kavyčkovali a klebetili. Jeho otec chodieval domov len na krátke prázdniny. Nie, nebolo to kvôli pracovnej zaneprázdnenosti, strýko viedol zvláštny spôsob života. Svoj trvalý pobyt mal v nápravno-výchovnom ústave, keď ho pustili, väčšinou ešte ten týždeň niečo vykradol a za pár mesiacov bol opäť „ doma“, teda v lapáku. Má odsedených vyše dvoch dekád. Ak k nám prišiel na návštevu hrávala som s ním šach alebo dámu, nikdy som ho nedokázala poraziť. V lapáku vyhral, každý šachový turnaj.Ak si strýko dožičil trocha pijatiky a zaumienil si, že našu rodinu navštívi, bolo lepšie ak som bola doma, lepšie povedané v blízkosti svojho psa. Strýko pestoval nie každodenný šport, rád vykrúcal psom krk. Ak som počula jeho hlas, tak som šialeným tempom vybehla na dvor a vlastným telom chránila nášho vlčiaka.
Žiaľ, strýko nebol o nič mennej krutý ku svojej rodine. Surové výprasky manželky a syna, neboli ničím výnimočným. Tvár svojej manželky porezal žiletkami, ktoré si vyžiadalo viac než päťsto stehov a niekoľko následných operácii. Vo svojom amoku, strčil hlavu manželky do šporáka a spôsobil jej vážne popáleniny, to všetko pred očami svojich detí. Ani rodinné návštevy, sa nie vždy zaobišli bez krvi a nič mu nebránilo tresknúť svoju manželku s popolníkom po hlave a spôsobiť jej otras mozgu.
Bratranec to všetko niesol statočne, nie však bez stôp. Medzi jeho záľuby patrili, skúmanie vnútorných orgánov zvierat rôzne formy ich týrania. Nemal problém v škole pre fackať hoci ktoré dievča. Nestávalo sa to často, lebo svojou prítomnosťou poctil školu len vo výnimočných prípadoch. Jeho spolužiaci o päť rokov mladší ani netúžili po jeho prítomnosti.
Kamarátov si našiel v rôznych partiách, feťákov, zlodejov a neskôr narkomanov. V lapáku si tiež pár rokov odkrútil. Neskôr sa stal kresťanom a strávili sme spolu stovky hodín v diskusii nad písmom a ohľadne rôznych tém kresťanstva. Prečo to vlastne všetko píšem? Bola by som nesmierne rada, ak by sme vnímali viac to, čo sa deje vôkol nás. Niekedy nieje všetko tak ako sa to zdá na prvý pohľad. Často za nevhodným správaním detí, sa skrývajú smutné až tragické príbehy. Niekedy stačí len tak málo ako nerobiť unáhlené závery, alebo...
