Je ticho také aké zvykne biť po búrke. Všetko sa utíšilo, nepočuť nič okrem šumenia pc ventilalátora.
Je sviatok. Pamiatka zosnulých. Tých, ktorí už medzi nami nie sú. Je ticho, v izbe plnej voňavých sviečok a so šálkou horúcej kávy premýšľam nad smrťou. Nad jej rozmanitosťou
Smrť si často krutá, zasiahneš bez varovania na tom najintímnejšom mieste, na dne duše. Vytrhneš odtiaľ milovanú osobu, len tak, bez varovanie, bez pusy na rozlúčku, bez posledného objatia a pošepkaného zbohom.
Smrť dávaš si načas. Neprichádzaš celé dni a týždne, ale cítiť ťa všade, všetko je tebou presiaknuté a predsa sa ti nechce dať tú bodku. Opäť nás kopeš a udieraš tam, kde to bolí najviac, pohľad na utrpenie blízkeho človeka. Agónia, neutíšiteľná bolesť, zúfalstvo, voláme ťa, ale neprichádzaš. Čakáš a my s tebou tiež.
A potom aby si nás presvedčila, že Ty si iná, zasiahneš jemne, bezbolestne, na jeseni života. A mi nájdeme v teplej posteli studeného milovaného s úsmevom na tvári. A bolesť sa zmieša s vďakou. A cítime takmer výčitky, že vidíme tvoju krásu.
Často si myslím, že vieme len zlomok toho, čo je dôležité v živote. Niekedy v záchvate bolesti a hnevu sa dávame do pozície, na ktoré nemáme dostatočné vedomosti, lepšie povedané poznanie. Mám na mysli situácie, keď posudzujeme smrť. Nie som zástancom teórie, že si boh niekoho povolal, hlavne ak ide o kruté choroby, utrpenie. Zároveň si však uvedomujem, že nemáme žiadne vysvetlenia na " náhody" a "nehody" počas, ktorých smrť si koná tak ako ona chce. Nevieme, prečo niekto utrpí zranenie nezlučiteľné so životom pri šmyku na chodníku a iný prežije pád z 3 poschodia. Prečo strelec zastrelí človeka v davu, pred ktorým stáli iní. A viem, že najťažšie je to pri smrti dieťaťa.
A potom je smrť, ktorá je iná ako všetky ostatné. Je intímnejšia ako doterajšie styky s ňou, lebo je to smrť, ktorá je naša. Ktorú cítime, keď sa stíšime, keď sa osmelíme klásť si otázky typu, či žijeme tak, aby sme mohli zomrieť. A odpovedať si už musíme nájsť každý z nás...
A tak ťa milá smrť prestávam súdiť, oslobodila som pri tom seba,
