Neviem či je to náhoda , ale niekoľko krát sa mi stalo, že mám obrovské nutkanie poďakovať osudu, bohu, životu za všetko dobré a prijemné v mojom živote. Bez toho aby som sa na to nejako pripravovala alebo si to plánovala, sa to asi dva či tri krát udialo presne na deň vďakyvzdania. Dnes to nie je úplne tak, dnes viem, že US oslavuje tento sviatok. Toto mi však neprekáža v tom, aby som si pri svojom rannom čajíku nevychutnala svoju súkromnú thank you party.
Aj v mojom živote je veľa vecí, za ktoré som vďačná...
Ďakujem....
T-éčko Je tisíc vecí, za ktoré ti chcem poďakovať. Od utiahnutej skrutky až k slivkovým guľkám. Za milión pekných slov, za tvoj čas, trpezlivosť za spoločné výlety, že sa na teba vždy môžem spoľahnúť. Že si 100 v 1, ale jedinečný. Ďakujem, že si, že ťa mám.
Ďakujem....
Banda.(priatelia). Za spoločné výlety, za krásne zážitky. Za každého jedného z vás.
Ďakujem....
D-éčko. Som vďačná, že som ťa stretla. Dal si mi toho veľa. Ďakujem, za krásne nežné chvíle, za každé jedno objatie, úsmev, pohladenie.
Ďakujem.... Last but not least
Etiópčanom za voňavú kávu, Angličanom za pestovanie čaju, mačičke, ktoré mi dovolí sa k nej pritúliť a ešte k tomu aj si pradie...
Je veľa vecí a hlavne ľudí, za ktorých môžeme byť vďační. Nie je dôležité oslavovať americký sviatok, ale prejaviť týmto ľudom, že sú pre náš jedineční, nenahraditeľní. Dať im vedieť , že v srdci cítime niečo, čo sa nedá obsiahnuť len slovkom „ ďakujem", je to niečo ďaleko viac. Je to vďačnosť, tichá modlitba, zato že sú súčasťou nášho života.
