„Príliš veľa myslíme a príliš málo cítime. Viac ako stroje potrebujeme ľudskosť. Viac ako rozum potrebujeme láskavosť a miernosť. Bez toho zvlčíme a stratíme všetko." Charlie Chaplin
Na Ružinovskej ulici ako sa križuje s Tomašíkovou, stojí mladá dievčina. Predáva Nota- bene vodičom, ktorí museli zastaviť na červenú. Pozerám sa na jej tvár. Jej tvár a očká vo mne evokujú spomienky, na jednu dievčinu, tisícky kilometrov ďaleko, ale napriek tomu až bolestivo blízko.
Už pár dní sa spomienkami stále vraciam späť k mladej mexickej dievčine. Rozmýšľam ako sa jej asi darí, či vlastne ešte žije. Pred očami mam jej tvár, jej pohľad. Smutné očká dieťaťa, ktoré zažilo tak veľa zlého...
Mali sme pripravené desiatky malých škatúľ, plné darčekov ako ceruzky, sponky a drobnosti, ktoré by potešili chudobné deti v Mexiku. Skoro ráno sme nasadli do vanu a vydali sa na pár hodinovú cestu. Bola som plná očakávania, nadšenia, mala som dvadsať a podľahla som volaniu srdca a príležitosti niečo zažiť, uvidieť, zúčastniť sa. Ale nebola som pripravená vidieť a zažiť a to, čo v sebe často skrýva život. Chudobu, bezmocnosť, zúfalstvo, deti ktoré žijú na ulici, prostituujú a prežívajú zo dňa na deň.
Deti sa naším darčekom tešili, po španielsky som vtedy nevedela vôbec, tak sme boli limitovaní a odkázaní na tých, ktorí nám prekladali. Miestny pastor a celá jeho rodina pracovali v tej oblasti už niekoľko rokov a mnohé deti poznali. Medzi naradostnenými deckami bola aj Thomasita, utiahnuté dvanásť ročné dievčatko po jazvenou tvárou. Žila viacmennej s rodičmi v obrovskej chudobe a biede. Už si nepamätám, kto jej zjazvil tvár, či rodičia alebo nejaký „klient" s ktorým musela prostituovať. Pamätám si len pohľad do jej očí, ktoré prezrádzali tak veľa bolesti. A ten pocit bezmocnosti a bolesti, ktoré ma obklopilo a úplne premohlo. Dnes takmer po dekáde, takmer kompulzívne myslím na to dieťa. Na Thomasitu, ktorá zažila tak veľa krutých životných chvíľ. Ničí ma moja bezmocnosť zastaviť alebo aspoň zmierniť krutosť, ktorej musia niektoré deti čeliť. Zastavte prosím už niekto to zlo a chudobu, ktoré ničia toľko životov...
