Hneď ako nastúpili zbadali známych medzi cestujúcimi, dvoch chalanov. Svoje nadšenie nad nečakaným stretnutím, prejavili tak ako sa na „dámy" patri. Vypustili hrdelný zvuk, ktorý vyľakal takmer všetkých spolucestujúcich. Niektorí - tí so slabšou náturou so sebou cukli, ako keď vám pri prechádzke lúkou zareve medveď do ucha, tí pokojnejší len nasadili zdesené pohľady. Hrdelné zvuky typu hihihi, hahahaha, kroch-kroch pokračovali. "Dámy" sa snažili udržať na svojich tenkých nôžkach, čo pri takom promile, musela byť riadna drina. Dvaja chalani boli o kúsok triezvejší, nie však o moc. Bol s nimi aj tretí mladík, neviem čí kamarát, alebo len známy jedného z chalanov. Triezvy, vraj sa vracal s futbalu. Baby ho začali prosíkať a presviedčať nech ide s nimi, skladali mu komplimenty, až sa cestujúci dusili od smiechu. „ Však, žeee je pekný, jeee chutný, jeeeej, jooooj, prikláňali a šepkali mu niečo do uška. Mladík, však zostal neoblomný. Nuž, ale po piatich minútach, tomu s vyšším promile to začalo liezť na nervy, že "dámy" venujú všetku svoju pozornosť len niekomu inému. Tak sa to rozhodol riešiť, položil hlboko inteligentnú otázku dámam, či ma tomu *** jednu pri*****. Ani veľmi nečakal na odpoveď, a už sa zahnal. Jeho kamarát ho zadržal a mladík doslova zutekal od nich.
"Dámy" boli vo veku pätnásť až sedemnásť rokov, plus mínus kilo mejkapu. Pohľad to bol hrozný, chvíľami sa až človeku žalúdok obracal. Nechce sa mi moralizovať či dnešná mládež je horšia, než tá naša generácia. Nezáleží na tom. Vôbec nie je zriedkavé počuť rozhovor v MHD 13 až 15 ročnej mládeže. „ jeeej dnes piatok, kam sa pôjdeme spiť. Minule som bola taká nadrbaná, hihihhi.
Neviem, ako vy, ale ja si myslím, že alkohol začína byť serióznym problémom násťročných. Súdiac z toho čo stretávam a počúvam, niektorí násťroční sú už zrelí na protialkoholické liečenie.
