Myslím si, že učiteľ je povolanie a nie zamestnanie.
Rovnako ako je byť lekárom povolanie, a utopisticky aj politik by malo byť povolanie....Pretože, zamestnanie si nevyžaduje vaše srdce, ale vaše schopnosti. Povolanie chce aj srdce a všetko, čo je vo vás. A keď to dáte, chce ešte viac, až do úplného vyčerpania. Chce aby ste naňho mysleli počas víkendov, po zhasnutí. Aby sa stalo vašou súčasťou. Aby vo vás vyvolávalo radosť a hnev striedavo. Zamestnanie chce len vaše schopnosti, bez emócii.
Učitelia majú možnosť pozitívne alebo negatívne ovplyvniť vývoj dieťaťa.
Či si to uvedomujeme alebo nie, učiteľ je autorita. Keď si prvák sadne do školskej lavice, je plný očakávania, zvedavosti, čaká na slová potvrdenia, ktoré mu potvrdia tie, ktoré doňho zasiali doma, ale zároveň je zvedavý, či iný dospelák, to nevidí inak. Nič nie je také jednoduché, ako zneistiť dieťa.A učiteľ dostáva moc, moc spoluvytvárať obraz dieťaťa o sebe. Dostáva príležitosť pochváliť dieťa, čo môže byť úplne prvýkrát v živote dieťaťa.Alebo môže zasiať semienko neschopnosti do dieťaťa. Len málo detí príde s tým za rodičmi a nechá si to vyhovoriť, že je nešikovné a podobne .
To ako moc majú slová učiteľov, odzrkadľuje aj to, že takmer každý z nás más vryté do pamäti slová, ktoré mu učiteľ povedal. Vekom naša bázeň a nekritickosť voči autorite, učiteľa bledne. To však nič nemení na fakte, že učiteľ má v rukách moc tvarovať každé jedno dieťa.
A tento fakt, že dieťa trávi viac času s učiteľmi ako s rodičmi, činí y učiteľstva povolanie. Pretože, dostáva príležitosť vzdelávať, nie len naučiť suché fakty. Dostáva príležitosť povzbudzovať a karhať, upevňovať a definovať správne od zlého. Nepoznám iné povolanie, ktoré by malo v rukách toľkú moc.
Väčšina ľudí pracuje do úmoru, aby sa jeho deti mali, čo najlepšie, aby im dokázal zabezpečiť slušný život a vzdelanie. Ale nechávame sa oklamať v tom, ktoré elementy sú kľúčové pre naše deti. Pretože, mobily, laptopy, značkové oblečenie, hračky, knihy, školské výlety zohrávajú určitú rolu v ich živote, ale verte mi, že slová a nálada učiteľov sú pre ne o mnoho dôležitejšie. Síce jeho mobil ma 1001 funkcií, ale ani jedna nie je spontánna a nevyrovná sa povzbudivým slovám učiteľa, ktorý mu môže položiť ruky na plecia, či rozstrapatiť vlasy a povedať "si šikovný, dobrá práca."Musíme si uvedomiť tiež, že učiteľ, ktorý musí riešiť existenciálne problémy, nebude zo seba vydávať to svoje najlepšie. Stres bude mať vplyv na jeho výkon.
Ak si uvedomíme, akú kľúčovú úlohu zastáva učiteľ v životoch našich detí, nebudeme ľahostajní k tomu, že štát nás tlačí k tomu, aby učili zle platení, nespokojní frustrovaní pedagógovia. Všimli ste si, že keď ste nervózni vaše dieťa to vycíti, že vie keď ste sa pohádali, že vaša nervozita a napätie v domácnosti prechádzajú aj naňho. Práve tak vplýva hádka medzi učiteľom a jeho zamestnávateľom na deti, samozrejme v inej miere. Ale, nepodceňujme deti, oni až príliš dobre vedia, kedy pred nimi stojí sebaistý učiteľ a kedy frustrovaný človek.
Vlastne som chcela povedať to, že kurentná situácia nie je len o učiteľoch a o ich platoch. Ale je o našich deťoch, ktoré zajtra ráno zasadnú do lavíc, pretože oni sú pracovným materiálom učiteľov. Spor sa týka každého rodiča, pretože sa jedná o to, čo je a nie je dôležité pre spoločnosť, prečo pracujú od mrku do úmoru, platia dane atď. A momentálne nám premiér odkazuje, že síce pre nás blaho našich ratolestí môže byť prioritou, ale preňho to priorita určite nie je. On kľudne posadí naše deti, do stresujúceho prostredia, z ktorého sú učitelia prinútení odísť, aby sa uživili alebo sú umlčaní strachom o miesto a obavami ako uživia vlastné deti. A budeme na prstoch rátať, dokedy im tá profesionalita vydrží, dokedy budu brať vzdelávanie našich detí ako povolanie a nie ako vydieračské zamestnanie.
