Pred pár hodinami som sa pustila do práce, tak som si to chcela spríjemniť nejakou hudbou. Skúšala som spustiť nejaké rádio cez net, ale nakoniec som sa rozhodla pre podcast. (internetové vysielanie).
Medzi moje obľúbené patrí séria filozofických rozhovorov zo standfordskej univerzity. Rozhovory väčšinou vedie Robert Harisson, ktorého otázky - forma aj obsah mi lahodia. Hosťom bol Arun Gandhi, vnuk presláveného M.K.Gandhiho, ktorého si myslím nie je nutné predstavovať. Arun, pokračuje v šľapajach svojho dedka a hlása bez násilie.
Nepovažujem sa vôbec za trpezlivého človeka, aj malé nevinne vyzerajúce stvorenia ma vedia dokonale vytočiť. Nikdy (zatiaľ) som neudrela dieťa v hneve, uprednostňujem riešenie s chladnou hlavou. Nemám rada násilie, a zopár capnutí po zadku som za násilie ani nepovažovala. Ale zrazu teraz, keď som si vypočula tú prednášku, už nie som si taká istá.
Arun, spomínal viacero príbehov, zopár aj z vlastného života. Príbehy o ľuďoch , ktorí vyrastali v násilnom prostredí a šírili násilie ďalej. Potom sa však rozhodli, žiť a riešiť každodenné problémy bez násilia. Spomínal svoj vlastný príbeh, ako mladý chalan zaklamal svojmu otcovi. Mal svojho otca vyzdvihnúť o piatej v neďalekom meste ,ale pozabudol sa v kine. Keď sa ho otec spýtal, prečo meškal, vyhovoril sa , že musel čakať na auto, ktoré medzičasom opravovali v servise. Jeho otec však kým naňho čakal, do servisu volal, takže Aruna, pristihol pri klamstve. Aruna rodičia vychovávali bez násilia, takže otcova reakcia bola pre mňa prekvapujúca. Jeho otec mu odpovedal, „ niečo nie je v poriadku v tom, ako som ťa vychoval, že nemáš potrebnú istotu, aby si mi povedal pravdu. Že nemáš odvahu mi povedať pravdu. Musím zistiť, kde som urobil chybu.“ Týmto jeho otec odmietol nastúpiť do auta a rozhodol sa vydať sa domov pešo, a rozmýšľať. Jeho otec sa pevne rozhodol a Arun, ho nedokázal presvedčiť, aby zmenil názor, tak mu nezostalo nič iné, ako vláčiť sa za otcom, lebo ho tam nechcel nechať. Cesta domov trvala viac než päť hodín, Arun sa pevne rozhodol, že už nikdy nechce klamať.
Tento príbeh a celá prednáška vo mne zanechali určitý dojem. Zasadili semienko pochybnosti o tom, čo všetko vedie k násiliu. Nemám konkrétnu predstavu o tom, čo je správne, len materiál na rozmýšľanie a zvažovanie. Ale niečo mi hovorí, že je možné vychovať deti bez fyzického a psychického násilia, zastrašovania. Možno sa dá mať v úcte život a darovať ďalšej generácií niečo iné ako zopár “výchovných“.
P.S. Pre tých , ktorí by mali záujem si vypočuť prednášku prikladám link a svoje vrelé odporúčanie http://itunes.stanford.edu/
My Education in the Path of Nonviolence by Arun Gandhi
