Moji starí rodičia sa ťažko zaoberali pojmami, ako teista, ateista, deista, agnostik, gnostik, feminista, šovinista, pragmatik, nihilista, realista, pesimista, optimista, konformista, utilista, existencialista, empirik, atď. Dnešná doba je však iná. Dnes nás zaujíma viac ideológia, ako samotný človek a jeho názor. Je dobré, že naše vedomosti sa rozširujú a náš jazyk sa obohacuje. Ale táto minca má aj svoju druhú stránku, a tou je škatuľkovanie.
Škatuľkujeme seba, podľa určitej ideológie, aj keď sa to nedá. Neexistuje dobrý človek a neexituje zlý človek. Pretože, každý človek urobí dobrý skutok, ale aj zlý skutok. Ak správanie človeka schvaľujeme, nazveme ho „ dobrým“ ,ak s jeho správaním nesúhlasíme nazveme ho „ zlým“. A máme prvú celu vytvorenú, v ktorom väzňov si dobre strážime. Občas urobíme presun väzňov do skupiny z nižšou nástrahou. Podobné je to s „pekným“ a „škaredým“. Stačí pohľad a celu máme vybranú. Triedenie pokračuje, a prichádzajú na rad, „múdri“ a „hlúpi“. Táto kategória nám niekedy zaberie viac času, rozhodnutie sa dá urobiť buď na základe jednej vety, túto možnosť aj využívame, ale je možne brať na ohľad aj vzdelanie, finančný status. A triedenie pokračuje. Bohužiaľ do ciel sa dostávame aj my sami. Uväzňujeme samých seba, limitujeme sa. Takýmto spôsobom obmedzujeme svoje zmýšľanie, vzťahy a celkovú kvalitu života. Namiesto toho aby sme rozsudzovali, skúmali svoje názory a postoje, s pomocou ideológie, filozofie a jej odvetvi, súdime samotných ľudí. To však nemôže mať úspech nikdy. Ja nie som dobrá ani zlá. Robím dobré veci aj zlé. Nie som múdra ani hlúpa, hovorím hlúposti aj múdre hlášky. Nie som gnostik ani agnostik. Nie som teista ani ateista.
A práve takto iste, nie jednoducho zatriediť iného človeka, len na základe zlomkové poznania. Osobnosť človeka je oveľa komplexnejšia, než aby sme ho mohli korektne zatriediť. Triedenie a uväzňovanie v ciel prídavných mien, má deštruktívny vplyv na naše vzťahy. Dovolím si tvrdiť, že žiadna iná generácia netrpela takou mierou depersonalizácie, depresie, citového chladu, ako tá naša. Pokrok techniky nám síce umožnil dostupnú komunikáciu takmer kdekoľvek, ale akoby pokrok v známosti našu komunikáciu obmedzoval.
