Vytvorila som si z neho malý rituál, ceremóniu, predsa len to nie je každodenná udalosť.
Prvým krokom je vnútorný pokoj, uhasiť všetko čo páli, doriešiť to čo sa doriešiť dá a zmieriť sa s tým, čo sa momentálne zmeniť nedá. Nie vždy je to rýchly proces, stáva sa, že dlhšiu dobu ostávam pri prvom kroku. Dôležitá je skôr dôslednosť. Nedá sa to zrýchli ani preskočiť. Ak sa ráno budím s úsmevom, spievám si cestou do práce a večer zaspávam s pokojnou dušou, viem že som pripravená na ďalší krok
Druhý krok. Je príjemné prostredie, kde nás nikto neruší. Pouprataný byt, terasa, či bar v ktorom sa cítime dobre. Miesto, ktoré vyvoláva úsmev, kde cítime určitú voľnosť a slobodu ducha.
Tretí krok. Dostatok času. Najlepšie je celý večer, keď už nás žiadne povinnosti nečakajú. Potom už len pustím svoje obľúbene piesne a vyberiem knihu, ktorá cibrí moje zmysli. Kniha je pre mňa vždy ako alternativa rozhovoru s príjemným človekom. Počúvam, či čítam a potom nad tým rozmýšlam a formulujem vlastné stanovisko.
A potom si nalejem pohár čistej škótskej, Glenfiddich, Speyburn, Ancnoc alebo sa odvážim experimentovať. Miestnosť zaplní výrazná vôňa. Prvý dúšok je nezameniteľný. Zmes chutí na jazyku a teplo, ktoré postupuje až do žalúdka. A niekedy práve púšťam piesen od Nazarethu "Whiskey drinking woman" .
Tieto chvíle si už dnes naplno vychutnávam. Ešte pred pár rokmi som mala výčitky svedomia, že knihu od Camusa či Schopenhauera a whiskey, by malo nahradiť niečo krehkejšieho, nežnejšieho a feministickejšieho. Niečo ako pohár červeného vína, či max .fernet.
Dnes si už pár krát do roka doprajem podlahnúť tomutu pokušeniu, a svoju škotskú si vychutnám bez výčitok svedomia. Takže ak sa rozhodonete podľahnúť podobnému pokušeniu, je dôležité rozhodnúť sa pre kvalitný alkohol. Každému, chutí niečo iné a whiskey má tisíce podôb, od citrusých vôní až k silne dymovým. Niektoré su jemnejšie iné drsnejšie. Speyburn, či Ancnoc sú cenovo dostupné a Gledfiddich 18 ročná už poskytne príjemný zážitok.
Na zdravie!