Pred pár dňami na niektorom portáli som s dočítala, že Poľsko schválilo zákaz fajčenia na verejných priestranstvách. Čo v princípe je veľmi dobrý nápad. Neznášam cigaretový dym a tiež má docela rada svoje pľúca. Ale... Ako zvyčajne povolaným osobám ušlo, že máme aj určité skupiny, pre ktorých potrebujeme určitý špecifický prístup. Na mysli mám konkrétne psychiatrické liečebne. Článok citujú niektorých psychiatrov, ktorí sa snažia upozorniť na následky.
A tak rozmýšľam prečo je také ťažké rozmýšľať?! Prečo sa tí, ktorí sú pri moci a rozhodujú o veciach, ktoré výrazne zmenia životy občanov, si nedajú čas a nezamyslia sa nad tým, že máme aj slabšie skupiny.Neviem si predstaviť, že ľudia, ktorý sa dlhodobo liečia a mnohí sú zbavení svojprávnosti urobia niečo preto, aby upozornili na svoj problém.
Ak sa chvílu zamyslíme, tak si pri troche úprimnosti musíme uvedomiť, že naše liečebne (platí to drvivú väčšinu Európy) sú na úrovni kamennej doby. Snažíme sa nemyslieť nato,že vážne psychické poruchy existujú. Žiaľ realita je taká, že existujú. A tá najsmutnejšia časť reality je tá, že keď už ich zavrieme do liečebne s neolitickou výbavou, mali by sme na nich myslieť aj pri formulovaní zákonov. Netýka sa to len Poľská ale aj Slovenska. Ak vieme podporovať pochody lásky, či pride parade, možno je na čase ozvať sa aj za tých, ktorí si nemôžu pochodovať ďalej ako sú dvere na chodbe oddelenia.
