Začiatkom mája sme sa vybrali na cyklovýlet vôkol Neziderského jazera. Prvý deň sme si prešli rakúsku časť a ubytovali sa v maďarskom Hegyko. Ak že šťastie nám viac než praje, v dedinke boli " Dni vína" a o večerný program bolo postarané. Druhý deň sme sa ráno vybrali do neďalekého Šopronu, vtedy ešte nič netušiac, že sa mi to stane osudným. Že, tá polhodina takto zmení môj život. Keby som to len tušila, prisamvačku ani tam nevkročím, zaprela by som svoj pud hladu a slintajúc prešla popri tej " zatratenej" pekárne. Ale teraz už je neskoro nad tým filozofovať, žalúdok vyhral a my sme vstúpili do pekárne, boli tam tri malé stoly, tak sme sa k jednému usadili. Hneď ako som pár zahryznutiami utíšila žalúdočný koncert, som upadla do mierneho tranzu. Možno niečo mi namiešali do kávy, (alebo so to deň predtým prehnala na bicykli) ale pred očami sa mi objavila scénka. Videla som sa, ako vlastním takúto pekáreň a kaviareň. Manžel vzadu pečie chlieb, a ja dávam na stôl snehovo biely obrús. Presne tak ako v tej reklame na prací práčok. (a že reklamy nie sú škodlivé, phaaa). Celý náš život sa mi premietol pred očami, vstávame skoro ráno, pripravujem cesto, dáme si spoločnú kávu, ako jemne hladím jeho ruky, ktoré sú kvalitnejšie než miešačka na cesto. Rozmýšľam aké koláče dnes napečiem. Po pár hodinách otvárame náš malý obchodík, prichádzajú zákazníci. Niektorí si len nakúpia pečivo, niektorí ostanú na kávu a k tomu si dajú čerstvý domáci koláčik, a ja im na očiach vidím, že im chutí. Naše deti nám po škole pomáhajú, umývajú riad, zametajú. Je večer, zavierame náš obchodík, odchádzame o poschodie vyššie, kde bývame, ja pripravujem večeru zatiaľ sa manžel venuje deťom, rozprávajú mu ako bolo v škole. Vsadím sa, že ani Daniela Steelová by nič romantickejšieho nevymyslela.
Tak na naliehanie kolegu som dopila kávu a išli sme svojou cestou. Ale ja som už ostala na furt zamilovaná do toho pekára. Tak prosím ak čítaš tieto riadky, alebo vo vašom okolí poznáte single fešného pekára, ktorý ma na učte zopár eur na takýto obchodík, nech sa mi určite ozve. P.S . neboj, ja sa tie koláčiky fakt naučím piecť.
p.s.2. hádam, nikoho nenapadne to zobrať vážne :-)
