Moje zamestnanie je viac mennej sedavé. Aj keď dôrazne namietám proti poznámkam typu ; “ veď ty celý deň len sedíš, to nie je práca“.
Nuž ,ale z dní sa stávajú týždne, mesiace, a z mesiacov zas roky. A takéto roky zanechávajú po sebe aj stopy. Niektoré sú mennej boľavé, iné si zas vyžadujú často väčšiu zmenu v životnom štýle.
Aj ja som sa rozhodla pre zmenu, teda nechala som sa nalákať na Wing Chun. Wing Chun je teda čínske bojové umenie ( viem, že niektorí z vás mysleli na čínske jedlo ) na boj z blízka,v doslovnom preklade znamená “večná jar “.
Cviky sú od jednoduchých , až ku komplexnejšie zostavy. Dôraz sa kladie na vnútonú harmóniu, fyzickú kondíciu a citlivosť pri hmatoch.
Včera som nazbierala všetkú svoju odvahu,( prameniacú zo ztuchnutých svalov a čínských filmov) a vybrala sa na svoj prvý tréning Kung-Fu.
Na miesto kde sa mal konať tréning, som prišla v menšom časovom predstihu. Čakanie som si skrátila čítaním, ale mojej pozornosti neunikol zbiehajúci sa zástup chalanov v zaujímavom veku 14-15 rokov.
Chvílu som obdivovala ich netajené umelecké sklony , ktoré vystavovali vo forme svojich účesov. Rozmýšlala som či aj oni čakajú na tréning, ak by náhodou áno, tak som bola pripravená zdrhnúť kade lahšie.
Moja exceletná orientačná shopnosť sa netajila ani tento krát, bola som síce na správnej adrese, len pri nesprávnom vchode. Ale mobil to vyriešil.
Ďaľšie prekvapenie ma čakalo, keď chalani zahlásili, že šatne sú spoločné. Na dôkaz sa začali prezliekať, tak som zaradila spiatočku.
No večer na nudný zatiaľ nevyzeral. Prezliekla som sa na toalete a hor sa cvičiť. Tu už chalani boli viac než ohľaduplný.
A zo mňa sa stal prívrženec Wing Chun Kung-Fu
P.S. link ak by to niekoho zaujímalo blizšie http://www.vingcun.sk/nutna_obrana.html
