Posledná noc II

Sue sedela vo svojom hojdacom kresle na verande domu svojich rodičov v La Grange. V ruke držala limonádu s ladom, ktorý ju prijemne osviežil v tomto teple. Tu dole na juhu bolo o moc teplejšie. Jej rodičia žili na starom ranči, kde vyrastala. Nechovali žiadny dobytok, okrem kobyly a jej žriebätka , ktoré sa narodilo nedávno. Timmy si ju vášnivo zamiloval, dokázal tráviť pri nej hodiny. Hladkal ju a rozprával sa s ňou. Sue bola vďačná Bohu za žriebä, obávala sa o Timmyho, ktorý síce mal rád svojich starích rodičov a pravidelne u nich trávil dva týždne cez letné prázdniny, ale vždy sa tešil domov. Chýbali mu jeho kamaráti, a miesta ktoré mal rád. Timmy bol veselý chlapec, Sue ho nadovšetko milovala, niekedy tichučko vošla do jeho a izby a pozerala sa ako spí. Dokázal sa tešiť z maličkosti, bolo ľahké urobiť mu radosť. Sue si pamätala ako rada ho kúpala, keď bol malý, v ušiach jej znel jeho výskot a široký úsmev, keď sa voda dotkla jeho telíčka. Milovala jeho vôňu, zmiešanú z telového mlieka a jeho pokožky, tak rada sa ho dotýkala, hladkala ho. Aj teraz by ho rada vykúpala, natrela a mazlila sa sním. Timmy jej však vážnym hlasom pripomínal „ mami už som predsa veľký, nemôžeš ma kúpať“, mal pravdu, ale aj tak jej bolo ľúto za chvíľami, keď ho ona kúpala. Sue sa desila chvíle, keď sa Timmy spýta, kedy pôjdu domov. Nevedela čo mu má povedať, ako mu to vysvetliť.  Timmy si myslel, že prišli k starkým, len na prázdniny na pár dní, bolo mu síce čudné, že prečo tak náhle, veď teraz nemá prázdniny. Uveril jej, keď povedala, že v práci dostala náhle voľno, a rada by to využila aby navštívila svojich rodičov. Nechcela ho klamať ale pravda veľmi bolela, sama ju ledva zniesla. Ako mu mala vysvetliť, že sa domov už nemieni vrátiť ?! Že, už nie je žiadny domov, že, už nie je žiadna rodina. Slzy jej začali stekať po tvári. Plakala kvôli sebe, kvôli Timmymu, kvôli minulosti aj kvôli budúcnosti. „Prečo Tim, prečo si to sakra urobil?“ Posledný rok plakala často, jej manželstvo sa jej rozpadávalo pred očami, a ona nevedela ako tomu zabrániť. Tim sa jej z diaľoval každým dňom, takmer sa nerozprávali. Z práce chodil domov neskoro v noci, unavený a často aj mrzutý. Ich rozhovorili sa podobali skôr na zdvorilú konverzáciu dvoch známych, než na manželský rozhovor. Často už spala, keď prišiel domov. Zo začiatku jej aspoň zavolal aby povedal, kedy príde. Neskôr si, už ani na toto nenašiel čas. Dlhé hodiny pozerala na telefón, márne čakajúc kedy zazvoní, aby aspoň počula jeho hlas. Spoločné večere boli ledva cez sviatky. Tak veľmi sa ho snažila chápať, podporovať ho, byť mu dobrou manželkou, partnerkou.   Tešiť sa z jeho úspechov, povýšení a byť trpezlivá, kým dokonči projekt. Projektov však pribúdalo. Ani ich milovanie nebolo také, ako predtým. Tim bol často, akoby duchom neprítomný, iný, chladnejší. Myslela si, že je všetko kvôli jeho práci, ako veľmi sa mýlila. Aká bola len hlúpa, že to nevidela. Ako mohla byť taká slepá, naivná a nevidieť, že Tim ju podvádza niekoľko mesiacov. pokračovanie